Guarani ñe’ẽ rape’apo: Pojoapy Guarani ñe’ẽ ko’ẽ pyahurã

Plan de normalización del uso de la Lengua Guaraní

Plan to normalize the use of the Guaraní Language

Miguel Ángel Verón

Academia de la Lengua Guaraní

Fundación Yvy Marãe’ỹ

Nota del autor

Miembro de Número de la Academia de la Lengua Guaraní

Director General de la Fundación Yvy Marãe’ỹ

[email protected]

Mombykypyre

Ko haipýpe oñehesa’ỹjo ñe’ẽ jeporu tapichakuéra apytépe. Ipype ojeguerojera “Guarani Ñe’ẽ jeporu rape’a’po” oñemboguatakuaáva Estado guive tetãyguakuéra pytyvõme. Paraguái isãsoha ára guive pytagua poguýgui niko pe Estado pyahu heñóiva ohyvykói ha ojapyhy hembiporu teéramo castellano año, ñe’ẽ mbovyetereive tapicha oiporúva, ha omboykete guarani, opaite tetãygua oikuaa ha oiporúva. Guarani oikove ha hekoresãi katuíva maymavete tetãygua oikuaa ha hayhuparakuéra hakate’ỹ rupi hese. Péicha rupi Léi Guasu 1967-me guare ojapyhy ichupe Paraguái ñe’ẽramo, ha 1992-me guare katu ko tetã ñe’ẽ teéramo, castellano yke rehe. 2010 katu ojehupyty Léi 4251/10 Ñe’ẽnguéra rehegua, omoheñóiva Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) ha Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ (GÑR). Upe léi omanda PÑS-pe ohape’apóvo ñe’ẽnguéra, ikatu hag̃uáicha ojeporu ha hekoresãi. Ko tembiapópe oñemoherakuã guarani ñe’ẽ rape’apo, oñemohendahápe tembiaporãita oñemboguatakuaáva 10 ary pukukue, oipaite hendápe. Oñemba’apo irundy ñe’ẽ rape’apo ári: ñe’ẽ poru rape’apo, ñe’ẽ retepy jeipyguara rape’apo, ñe’ẽ jekuaapyhy rape’apo, ha guarani jeporu porã rape’apo. Umi irundy apytégui oñembopypukuve ñe’ẽ jeporu rape’apo, oñemohendahápe mba’épa ojejapokuaa ko ñe’ẽ ojeporu hag̃ua opa hendápe ha opa mba’erã ko tetãme. Sa’i pa’ũ ojeguereko rupi, ko’ápe oñemboguapy mokõi ñe’ẽ poru renda añónte: ogapy ha tekombo’e.

Mba’e mba’e rehe oñe’ẽ: Ñe’ẽ ñeisãmbyhy, ñe’ẽ rape’apo, ñe’ẽ jeporu, ñe’ẽ jeporu renda, guarani, ogapy, tekombo’e.

Resumen

El artículo se inscribe dentro de la sociolingüística, y consiste en la propuesta de un “Plan de normalización del uso de la lengua guaraní”, a ser desarrollado desde el Estado, con el apoyo de la sociedad, durante una década. Desde la Independencia Nacional, el novel Estado paraguayo optó por el castellano, lengua hablada por un porcentaje mínimo de la población, como lengua oficial y de trabajo, y soslayó el guaraní, idioma hablado por 100% de la población. Gracias a la gravitación que tiene por el hecho de ser la lengua casi única del país y a la militancia de sus promotores y defensores, el guaraní mantuvo su vitalidad por varias décadas, atrincherado en los hogares. La Carta Magna de 1967 lo reconoció como lengua nacional y la de 1992 como lengua oficial, junto al castellano. En el 2010 se logró la promulgación de la Ley 4251/10 de Lenguas, que creó Secretaría de Políticas Lingüísticas (SPL) y la Academia de la Lengua Guaraní (ALG). Esta ley plantea como una de las tareas de la SPL la elaboración de planes y proyectos de normalización del uso de las lenguas. Esta investigación es una propuesta de planificación lingüística; en la misma se plantean propuestas de acciones para impulsar el normal uso oral y escrito de la lengua guaraní en 15 ámbitos de uso. En ella se plantean acciones para las cuatro ramas de la planificación: planificación del estatus, planificación del corpus, planificación de adquisición, y planificación del buen uso de la lengua guaraní. Se profundiza una de esas ramas, que es la planificación del estatus, que justamente apunta a la normalización del uso de la lengua en todos los ámbitos de interacción social. Por razones de espacios, en este artículo se presentan solo dos de los 15 ámbitos de uso propuestos: la familia y la educación.

Palabras clave: Política lingüística, planificación lingüística, normalización lingüística, ámbitos de uso, guarani, familia, educación.

Abstract

The article is part of sociolinguistics, and is the proposal of a "Plan to normalize the use of the Guarani language". It is to be developed by the State, with the support of society during one decade. Ever since National Independence, the fledging Paraguayan State has chosen the Castilian language, which is spoken by a minimum percentage of the population, as the official language and working language, and sidestepped the Guarani language spoken by 100% of the population. Thanks to the gravitation which is due to the fact that Guarani is almost the only language of the country, and due to the militancy of its promoters and supporters, Guarani has maintained its vitality for decades, being entrenched in homes. The Constitution of 1967 recognized it as the national language and that of 1992 as an official language, alongside Castilian. In 2010 the enactment of the Language Law 4251/10, which was created by the Ministry of Language Policy (SPL) and the Academy of Guaraní Language (ALG), was achieved. This law proposes the development of plans and projects to normalize the use of languages as one of the tasks of the SPL. This research is a proposal for language planning. In this research proposed actions are raised to boost the normal oral and written use of the Guarani language in 15 areas of use. Actions are raised for the four branches of planning: status planning, corpus planning, procurement planning, and the planning for the correct use of the Guarani language. It delves one of those branches namely status planning, which rightly points to the normalization of the use of Guarani in all areas of verbal interaction. For reasons of space, this article presents only two of the 15 proposed areas of use: family and education.

Keywords: Language policy, Language planning, Language standardization, Areas of use, Guaraní, Family, Education.

* * *

Guarani ñe’ẽ rape’apo: Pojoapy Guarani ñe’ẽ ko’ẽ pyahurã

Guarani niko ñe’ẽ ojeporuvéva Paraguáipe. Ha’ehína ko tetã ñe’ẽ tee omopeteĩ ha omoambue rupi ichupe tetãnguéra apytépe ko yvy ape ári. Ko ayvu avei América ñe’ẽ, yvate guive yvy peve, ha kuarahyresẽ guive kuarahy reike peve ojeporu rupi ojasuru mboyve Europa-ygua ko yvy jepysópe, ha ko’ág̃a meve ojeporu gueteri rupi heta tetãme, Paraguái jere rehe. Avaitéva retã ha’e’ỹva guarani oiporúmi ojokupyty hag̃ua oñondivekuéra, ko ayvu herakuã guasu ha ojehecharamo rehe. Colonia aja ojeporuetemi tetã rekuái ha tetãygua apytépe. Paraguáipe, Tupão católico ojapyhy ichupe iñe’ẽ teéramo oñepyrũmívo Sa’ary XVII, ha upéicha rupi ojeporu ha’e año Tupã ñe’ẽ ñemyasãime. Tetãnguéra rekuái oiporu avei, Paraguáipe ha okápe. Argentina omoherakuãramo guare Declaración de Independencia 1816-pe, oiporu guarani castellano, aimara ha quechua yke rehe. Upéicha avei oiko karai Manuel Belgrano, Buenos Aires Junta remimbou ohua’ĩramo guare Paraguáipe 1810, jahechápa ko tetã ndojoajúi hese. Ha’e oike mboyve Paraguáipe omyasãi heta kuatiañe’ẽ ojehaipyréva guarani ha castellano-pe. Ko’ã mba’e ohechauka guarani ojeporu hague América yvýpe heta hendápe ha ndaha’éi Paraguáipe año.

Paraguái isãso rire, oiko haguéicha opaite tetã America-yguápe ñe’ẽ teekuéra rehe, oñeñepyrũ Estado guive oñemokangyse guarani ha ojehyvykói castellano año. Peteĩ ary mboyve, 15 jasykõi 1812-me, Junta Superior Gubernativa omandáma tojehecha mba’éichapa ojehapo’okuaa mbo’ehaógui ko ñe’ẽ. Péicha, oñemombarete rãngue ko tetã ñe’ẽ tee, oñeñepyrũ ojehechagi, oñemomirĩ ha oñemboguese. Ko’ã mba’e oiko ndojehapo’ói rehe teko ha ñe’ẽ ñembopoguy (colonialismo cultural y lingüístico) tetãnguéra isãso rire Europa poguýgui. Tetã America-ygua, ha ijapytepekuéra Paraguái, isãso rire ojapyhy Europa reko ha ñe’ẽnguéra año oikove hag̃ua. Ojetyvyro ha omondohoite rãngue itasã oñapytĩva ichupekuéra Europa ndive, hatãve oañuã umi omosẽva’ekue reko, rekove ha ñe’ẽ. Upéicha rupi guarani ha ambue ayvu avaitéva mba’e oñemboyke ha ojeapo’i ko ára peve ko tetãme.

Paraguái Estado nda’ipokatúi rupi ojopy ha oipyso hag̃ua castellano, ha tetãyguakuéra ijaguara ha hakate’ỹ rupi iñe’ẽ rehe, guarani oikove ha imbaretéva akóinte. Tetãyguakuéra oñemongu’e rupi, 1967-me ojejapyhy ichupe Paraguái ñe’ẽramo, ha 1992-me katu ko tetã ñe’ẽ teéramo. Yvy guive ojejopy rupi, oike ñepyrũ mbo’ehaópe yma 1944-pe ha mbeguekatúpe oike oikeve oúvo. 1994-pe oñemoñepyrũ Tekombo’e Ñemyatyrõ ha hendive Tekombo’e Mokõive ñe’ẽme: guarani ha castellano-pe. 2010-pe, heta omba’apo rire hese tetãyguakuéra, oñeguenohẽ Léi 4251/10 Ñe’ẽnguéra rehegua; ko pojoapy kakuaaite rupi, jasypoapy 2011-me oñepyrũ omba’apo Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhya (PÑS) ha jasypa 2012-pe katu Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ (GÑR); mokõivéva oñemoheñoiva’ekue ko léi rupi.

Léi Ñe’ẽnguéra rehegua omanda Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyhápe ohape’apóvo Paraguái ñe’ẽnguéra (planificación lingüística), ikatu hag̃uáicha oñemoaponde’a mba’éichapa oñemba’apóta ha’ekuéra hekoveresãi katui hag̃ua. Upéicha ojapo ko tetã remimoĩmby. Ko tembiapo ombosako’íva, omba’apo rupi upépe, oikeva’ekue hatã omba’apo upevarã.

Ko tembiapópe ojehape’apo guarani ñe’ẽ año. Upevarã imbosako’ihára ohesa’ỹjo mba’éichapa oguata oúvo ko ñe’ẽ yma pytaguakuéra ou mboyve guive, upéikatu ha’ekuéra oike rire ko tetãme, colonia aja; ohesa’ỹjo avei ñe’ẽnguéra raperã ojeiguyrúva Paraguáipe kóva isãso mboyve ha isãso rire. Opa marandu oñembyatýva ári, ha ojeguerekóvo Léi Ñe’ẽnguéra rehegua ha ambue tembiapoukapy tesa renondépe, oñembosako’i tembiaporãita oñemboguatakuaáva Estado guive, ikatu hag̃uáicha guarani imbarete katui tenda yma guive ojeporuhápe, ha oike avei tenda máramo ija’ỹ hápe ko tetãme. Umi tembiaporã oñemohenda pa arýpe g̃uarã, ha ojejapyhy 15 tenda (ámbitos) oñemba’apo hag̃ua. Peteĩteĩvape ojehecha mba’éichapa oĩ ko ñe’ẽ, upéva ári oñemohenda ojejapokuaáva, ha hu’ãmekatu mba’e tetã remimoĩmbýpa (institución) omotenondekuaa umíva.

Ñe’ẽ ñeisãmbyhy ha ñe’ẽ rape’apo[1]

Ñe’ẽ ñeisãmbyhy

Opaite tetã oĩva yvy ape ári niko oguereko ha omboguata tembiaporã omombarete térã omokangy hag̃ua ñe’ẽ. Opaite oñangareko ha omombarete peteĩ térã hetave ayvu[2] ha ojapyhy iñe’ẽ tee ha Estado rembiporúramo. Umi tetã ohyvykói ha oipyso iñe’ẽ ambue tetã gotyo, ijáma guive ichupe. Ko mba’e ojehecha porã Europa ha América jeikove oñondivépe. Europa-yguakuéra ojasurúramo guare ko yvýpe, ogueru heko, iguata, iñemonde, hembi’u, hembiguerovia ha iñe’ẽ. Kóva ha’ekuéra ojopy mbaretépe oike ha opyta hag̃ua ko’ã yvýpe. España va’ekue pe tetã hetave tatãma ombopoguýva. Península Ibérica-pe niko heta ñe’ẽ ojeporuva’ekue upéramo ha ojeporu gueteri ko’ág̃a meve, katu sa’ary XIII-pe Estado nación pyahu hérava España ojapyhy Castilla Reino ñe’ẽ año, castellano, iñe’ẽ tee ha hembiporúramo omba’apo hag̃ua. Oiko háicha opaite tetãme, oñeha’ã hikuái omopeteĩ pe tetã, ha upevarã omopeteĩ avei ñe’ẽ tetã ha estado-pe g̃uarã. Oikéramo guare América-pe, ogueru hikuái ijayvu. España oguerahapa rupi ipy rehe opa tetã ha’e oike haguépe ha ojopy rupi opa hendáicha iñe’ẽ oike hag̃ua, ko’ág̃a castellano ñe’ẽ tee opaite tetãme ha’e ojasuru haguépe, ha indígena-kuéra ñe’ẽ ojejuka térã oñemokangy. Ko’ág̃a, jepémo ojapo 200 ary tetãnguéra America-ygua isãso ha omosẽ hague hikuái España-yguakuérape, ko’ã oñemosẽva’ekue ñe’ẽ hína upe imbarete ha ojehapyatyvéva.

Ñe’ẽ ñeisãmbyhy hína opa mba’e oñemboguatáva Estado guive oñemokangy ha ojejuka, térãkatu oñemombarete ha oñembohekoresãi hag̃ua ñe’ẽ. He’iháicha Miquel Siguan (1992:97), ko’ãichagua ñeisãmbyhy oñehenoikuaa opaite tembiapo oñemboguata katuíva jahechápa ndojehupytýi ojehekáva ñe’ẽnguérape g̃uarã.

Siguan omyesakã oĩha mokõichagua ñe’ẽ ñeisãmbyhy: peteĩva oñemboguatáva ñe’ẽ imbarete ha hekoresãvavoípe g̃uarã ha ohekáva upéva akóinte ta’imbarete ha tojepyso ko’ẽreíre; ha ambuékatu oykekóva ñe’ẽ oñemomirĩvape, jahechápa ndojehyvykóiri hetejera hag̃ua.

Ñe’ẽnguéra ñeisãmbyhy Paraguáipe

Paraguáipe ko’ág̃a oñemohendapaitéma ñe’ẽ ñeisãmbyhy. Katu ymave piko mba’éicha oguata oúvo ra’e ñe’ẽnguéra. Vaicháko ymave ndaipóri hague política ñe’ẽ rehegua ko tetãme, ág̃akatu katuínte oĩva, taha’éjepe ensuguýpe. Og̃uahẽ guive pytaguakuéra ha ramo meve, Estado guive ojehekáva mba’éichapa ojekuka guarani ha ambue ñe’ẽ avaitéva mba’éva, upéichante avei ojehyvykói ha oñemombarete castellano año. Katu 1967 guive, ha ko’ýte 1992 guive, iñambue umi política. Ko’ág̃a opaite tembiapoukapy ojeguerekóva ojopy Estado-pe oñangareko hag̃ua iñe’ẽ teekuéra rehe, guarani ha castellano, ha upéichante avaitéva ayvukuéra ha pytagua ovapyréva ko tetãme mba’éva rehe. Avei oñangarekova’erã iñe’ẽngúva mba’éva rehe (lengua de señas). Ojeporúramo Siguán ñe’ẽ, ojehechakuaa ymave ojehapyaty ha oñeñangareko hague peteĩ ñe’ẽ rehe año, “ideología unilingüistica” ári; katu ko’ág̃a ojehekaha opaite ayvu tokakuaa, tahesãi ha ani máramo ikangy. Péicha oñemohenda opaite tekovoñáme, katu ojekuaaháicha, ko’ãva año ndoguerúi arayvoty, oikotevẽ heta mba’e oguata hekópe ikatu hag̃uáicha tembiaporã omohendáva Léi Guasu ha ambue leikuéra ojehupyty añetehápe.

Léi Ñe’ẽnguéra rehegua

Paraguáipe, ñe’ẽnguéra ñeisãmbyhy oñemohenda Léi Guasu, Léi 4251/10 Ñe’ẽnguéra rehegua ha umi tembiapoukapy opavave tetãme g̃uarãvape. Léi Ñe’ẽnguéra rehegua hína pe pyenda tee. Ivore I-pe, ko tembiapoukapy omohenda porã mba’épa ojeheka ñe’ẽnguérape g̃uarã. Ko léi avei omoheñói tetã remimoĩmby omboguatava’erãva umi tembiaporã, ko temimoĩmby hína Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (Secretaría de Políticas Lingüísticas).

Tuichai mba’e ko léi ojehupytyva’ekue. Karai Ticio Escobar-pe g̃uarã (jasyteĩ 2011) ko Léi ñeguenohẽ mba’e tuichavéva tekopy rehegua ojehúva ko tetãme. Guarani ñe’ẽme g̃uarã tembiporu ndekakuaáva ko tembiapoukapy, ojeporúta rupi –he’iháicha Siguán- oñemombarete hag̃ua ko tetã ayvu tee, aretéma oñemomirĩ ha oñemboykeva’ekue. Mokõi akytã omopyenda ko oje’éva: Akytã 2ha ha 3ha.

Akytã 2ha. Teko joparaeta rehegua. Paraguái Estado oñangarekova’erã heko joparaeta ha iñe’ẽ tee mokõire, tove tojehapyaty ha tahekojera mokõive, ha’e oñangereko ha omotenondeva’erã avaitéva reko ha iñe’ẽnguéra. Upéichante avei oykekova’erã ichupekuéra iñepia’ãme, ojepytaso jave iñe’ẽnguéra jeporu ha ñemyasãi rehe opa hendáicha ha opaite hendápe, ha oñangarekova’erã oñemboajévo ambue ñe’ẽ oiporúva tapicha aty heko ambuéva, oĩva tetãpýre.

Karai Tadeo Zarratea (2011:76) he’i ko akytã rupive ko Léi ome’ẽha Estado-pe irundy tembiaporã: oñangareko teko joparaeta ha ñe’ẽmokõi rehe, oguerekóva Tetã ha Estado; oñangareko iñasãi ha hetejera hag̃ua mokõive ñe’ẽ tee; oñangareko oikove ha herakuã hag̃ua avaitéva ñe’ẽ ha reko, ha oñangareko oñemomba’e hag̃ua ambue tapicha aty oikovéva ko tetãme ñe’ẽnguéra.

Akytã 3ha omanda Estado-pe oñangarekovévo guarani rehe, kóva rupi tetã reko tee korasõsã:

Akytã 3ha. Tetã ñe’ẽ tee mokõive rehegua. Tetã ñe’ẽ tee mokõive oñemboaje ha ojeporu joja va’erã mbohapyve tetã Pokatu Moakãhápe ha opaite tetã rembiapo oñemboguatahápe. Estado ombojeroviaveva’erã guarani ñe’ẽ, kóva ha’e rupi tetã reko tee kuaaukaha, tetãyguápe ombojoaju ha omopeteĩva, ha ñe’ẽ ojeporuvéva tetãpýre.

Léi 4251/10 niko añetehápe oiguyru tape ipyahu ha omimbíva Paraguái ñe’ẽnguéra ko’ẽ pyahurã. Política ñe’ẽ rehegua ohyvykóiva peteĩ ñe’ẽ añónte ha ojukapaséva ambuekuérapegui oñesẽ ha ojeike ambue ohyvykóiva opaite ayvu, omomba’éva opavavépe, ombojokupytýva oñondive ñe’ẽ ha teko oĩvéva ko tetãme; upéichante avei omanda Paraguái oñemongu’évo guarani imbarete hag̃ua tetã mboypýri, ha ohechávo ikatuháicha omokyre’ỹ avaitéva ayvu oĩvéva América-pe tahesãi ha ta’imbarete.

Ñe’ẽ ñeisãmbyhy, oje’ejey, hesakã’asy, iñemboguatahína pe tembiapo kakuaavéva hembýva ko’ág̃a. Ñe’ẽnguéra rape’apo (planificación lingüística) rehe tuicha ojeko oñemoañete hag̃ua. Ojekuaa niko leikuéra omandáva katuetei ojejapova’erãha, ndaikatuiha ojejereterei oñemoañete hag̃ua, katu iporãva’erã Paraguáipe ani ojeporojopy año; toñeñeha’ã Estado guive toñemoinge tetãyguakuéra akã ha korasõme tekotevẽ ha ovaleha oñembohekoresãi guarani ha ambue ñe’ẽnguéra; ko’ãva noñombyairiha, iñopytyvõ uveiha; upéichante avei ñe’ẽnguéra yvotyty hovyũ, ipiro’y ha hyakuã’asyha amáke heta ayvu ipotyjera ipype. Paraguái ñe’ẽnguéra yvotyty rehe ñangareko opyta Estado ha opavave tetãygua pópe.

Ñe’ẽnguéra rape’apo[3]

Ñe’ẽ ñeisãmbyhýgui osẽva’erã ñe’ẽnguéra rape’apo. Mokõivéva ojogueraha ojopógui. Ñe’ẽnguéra rape’apo hína aponde’a guasu oñembosako’i ha oñemboguatáva peteĩ tetãme, jahechápa ndojehupytýi opa mba’e ojehekáva ñe’ẽnguérape g̃uarã upe tetãme. Koichagua tembiaporã guasu oñembosako’iva’erã oñehesa’ỹjo rire mba’éichapa oĩ ñe’ẽ térã ñe’ẽnguéra ha akãguapýpe porã; ipype oñemohenda tembiaporã ko’ẽrõ ko’ẽrõ, amo gotyove ha kurivévo g̃uarã. Ko aranduty oike sociolingüística kuápe, ág̃aku oguata ojopógui ambue aranduty ndive, ojekuaápype ñe’ẽ oikove ha ojeporuha tapichakuéra apytépe. Carla Amorós (2008) he’i ñe’ẽnguéra rape’apo ha’eha tapichakuéra ava’aty rape’apo (planificación social), ha’e ohekáva ha ohupytyséva ndopokói rupi ñe’ẽnguéra rehe año, opokopa rupi avano’õ rehe.

Karai Dr. Jukka Havu (2010), omoambue política ñe’ẽ rehegua ha ñe’ẽnguéra rape’apo he’ívo peteĩháva omba’apoha mba’etépa umi ñe’ẽnguéra rembiaporã peteĩ ava’atýpe, ha mokõihákatu tembiaporãita oñemohenda ha ojoajuporãva oñeisãmbyhy hag̃ua ñe’ẽ, jahechápa noñemoambuéi mba’e ojehuvahína ñe’ẽnguéra jeporúpe peteĩ tekohápe.

Mba’éichapa ñe’ẽnguéra rape’apo

Carla Amorós (2008) he’i ñe’ẽnguéra rape’apo peichaha: ojekuaauka ha oñemboguata oñemboguataségui porã, oñembohape kuri g̃uarãicha, omohenda heta mba’e ojejapokuaáva, oñemboguatáva Estado guive, ha ojegueroikevéva peteĩ tendápe. Omba’apo ñe’ẽ retepy ñehesa’ỹjo ha avei ijeporu rehe tapichakuéra apytépe.

Osẽ ñe’ẽ ñeisãmbyhýgui; añetehápe ha’e hína tembiporu oñemoañete ha oñemboguejy hag̃ua política ñe’ẽ rehegua.

Ñe’ẽnguéra rape’apo ha iñangareko niko imbegue. Ha’e oguata ha ohupyty hag̃ua ohekáva, oikotevẽ Estado guive oñemba’apo hatã, ha upéva ári tetãyguakuéra toykeko ha toipytyvõ ipo jovaivépe.

Mba’éichapa ojehecha ñe’ẽ rape’apo[4]

Amorós (2008), he’i ymaite guive ojehechaha mokõi hendáicha ha henda guive ko aranduty, peteĩva sociolingüística guive, ha ambuékatu instrumentalismo resa guive. Tenondeguáva, ñe’ẽ rape’apo rupive, opokose avei tekoaty rehe; ñe’ẽ ojehape’apokuévo ojehechava’erã mba’eichagua tekoatýpa ojeheka, ñe’ẽ ojeporu rupi tapichakuéra oikove hag̃ua ojoapytépe ha oñondive; pe guive oñemba’apova’erã ñe’ẽharakuéra remimo’ã iñe’ẽ rehegua rehe, ijaguara hag̃ua hese hikuái. Upéicha avei ojeguerekova’erã tesa renonde opaite arandupy oguerúva ijehe pe ñe’ẽ. Peichagua ñe’ẽ rape’apo oñemopyenda ko’ãvape: a) opaite ñe’ẽ ojekuaáva ogueroguata peteĩ arapy (sistemas simbólicos) ha peteĩcha ovale hikuái, ã) ñe’ẽ rape’apo ndopytáiva’erã pe ñe’ẽ ojehape’apóva retepýpe año, oñangarekova’erãha avei ijeporu pe tekoatýpe rehe. Instrumentalismo katu he’i ayvu ha’eha pojoapy tapichakuéra oñomongeta hag̃ua añónte, ndojoguerahaiha ojopóre arapy jehecha ha tekoaty pe tekohapegua rehe. Ojehechaháiha, ohape’apose ñe’ẽnte, ha’eño, ojejesareko’ỹ rehe iporuharakuéra ha arandu ha’e oguerosyryrýva rehe.

Ko tembiapo mbosako’ihára ojokupyty ñe’ẽ rape’apo ojehecha háicha sociolingüística guive ndive, oguerovia rehe ñe’ẽ rape’apo ojoguerahaha ojopógui ambueichagua tape’apo ndive, ko’ýte umi ohekáva tetãygua ko’ẽ pyahu ha teko porã.

Ñe’ẽnguéra rape’apo rakã[5]

Umi tapicha iñarandúva ñe’ẽpykuaápe niko oñemoĩ oñoñe’ẽme he’ívo mbohapy hendáicha ojehape’apoha ñe’ẽnguéra: ñe’ẽ poru rape’apo[6], ñe’ẽ retepy jeipyguara rape’apo[7], ha ñe’ẽ jekuaapyhy rape’apo[8].

Peteĩhávape oñemohenda tembiaporã ikatu hag̃uáicha oñemoambue ñe’ẽ térã ñe’ẽnguéra jeporu, ha avei hembiaporã oñeme’ẽva ichupe térã ichupekuéra peteĩ avano’õme; upéichante mba’éichapa oĩhína leikuéra renondépe ha avei Estado ryepýpe. Mokõiha omba’apo pe ayvu ñe’ẽtekuaa rehe, hetepy jeipyguara ha ñehesa’ỹjo rehe. Mbohapyhákatu ombohape ñe’ẽnguéra ojekuaa ha ojepyso hag̃ua iporuhára retakuépe. Umi ñe’ẽ oñemombaretéva Estado guive, ko’ýte umi Europa-yguáva, ojehape’apo porã ha are guivéma. Techapyrãramo ojejapyhykuaa castellano. Ko ayvu España Estado oñemomba’e rupi hese ha ohape’apo rehe ae iko’ẽ pyahurã, ko’ág̃a ndojeporúi Castilla ha España-pe año, ojepyso ha ojeporu hetaiterei tetãme ñe’ẽ teéramo, ojeporu opa hendápe ha opa mba’erã umi tetãme, ojehecharamo ha ojeporuve opa hendápe. Iñe’ẽtekuaa rehe oñeñe’ẽramo ojejuhúta aranduka ichovipa hesegua, Real Academia Española aremi guivéma omba’apo hese. Umi ñe’ẽ oikóva ñemboyképe katu oñemochi’ĩ –ndaha’éi ichavíva ijeheguirei, oñemochi’ĩ ichupekuéra - ha upéicha rupi sa’ive tapicha oiporu ha iñe’ẽtekuaa sa’i ojeguerojera. Techapyrãramo ojehechakuaa avaitéva ñe’ẽnguéra Paraguái pegua, taha’e Guana, Majúi ha ambueve. Ko’ãva mbovymi tapicha oiporu, umi guana ha manjúi añoiténte, upéva ári sa’i ojeipyguara hetepy.

Ñe’ẽnguéra Rape’apo Paraguáipe

Ñe’ẽnguéra rape’apo yma

Oje’éma haguéicha ko tembiapópe, Paraguáipe máramo noñembohapéiva kuatia ári ñe’ẽnguéra ko’ẽ pyahurã, ko tetã isãso hague ára guive; araka’eve Estado guive ndojeguapýiva oñehesa’ỹjo ñe’ẽnguéra reko ha renonderã ha oñemboguapy kuatiápe mba’éichapa oñemba’apóta. Péva nde’iséi hína política ñe’ẽnguéra rehegua hague laissez faire, laissez passer; nahániri. Oñeisãmbyhy ha ojehape’apo ñe’ẽnguéra renonderã tembiapoukapy rupi, katu máramo umíva noñemboguapýiva peteĩ kuatiápe ha noñemohendáiva mba’éichapa ojeguatáta ojehupy hag̃ua. Ko’ápe mbykyhápe umi tembiapoukapy:

- Junta Superior Gubernativa rembiapoukapy “Instrucción para Maestros de Primeras Letras” 15 jasykõi 1812-peguare omandáva tojehecha mba’éichapa oñemboguéta guarani mbo’ehaógui.

- Cirilo Antonio Rivarola rembiapoukapy 7 jasyapy 1870-pe guare, ojopýva mbo’eharakuérape ani hag̃ua oheja temimbo’ekuéra oiporu guarani mbo’ehaópe.

- Léi Guasu 1967-me guare, ojapyhýva guarani tetã ñe’ẽ ramo.

- Léi Guasu 1992-me guare, ojejapyhýva guarani Paraguái ñe’ẽ teéramo, ha omoheñóiva avei tembiaporã indígena-kuéra javu rehe oñeñangareko hag̃ua.

- Tekombo’e ñemyatyrõ ha Tekombo’e Mokõi ñe’ẽme: Guarani-Castellano oñepyrũva’ekue 1994-pe.

- Léi 4251/10 Ñe’ẽnguéra ñemoañete, 2010-pe, omoheñóiva Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha ha Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ.

Ñe’ẽnguéra rape’apo ko’ág̃a

Ñe’ẽnguéra Rape’apo añetete -oguerovia ko tembiapo mbosako’ihára- oñemoñepyrũ Paraguáipe jasyporundy 2013 guive. Upéramo Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS), Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãhapavẽ (Dirección General de Planificación Lingüística) guive, ombosako’i peteĩ aponde’a (proyecto) hérava “Paraguái Ñe’ẽnguéra Rape'apo – Plan Nacional de Uso de Lenguas”. Upe kuatia ombosako’i Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãhapavẽ (ÑRM) ha omog̃uahẽ kuñakarai Sãmbyhyhárape. Kóva omoneĩ rire, oñeñepyrũ oñemba’apo, ha 25 jasypateĩme ojeguapy peteĩ Taller-pe oñeñomongeta ha oñembohape tembiaporã. Omotenonde Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha, ha oipytyvõ kyre’ỹme Tekombo’e ha Arandupy Motenondeha (TAM) (Ministerio de Educación y Cultura), Tetã Arandupy Sãmbyhyha (TAS) (Secretaría Nacional de Cultura), Comisión Nacional de Bilingüismo (CNB), Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha Junta Consultiva, ha Secretaría Técnica de Planificación (STP).

Po Taller-pe oñemba’apo jasypateĩ 2013 guive jasyapy 2014 peve, ha pégui oñeguenohẽ peteĩ “documento borrador”. Ko kuatia oñeguenohẽ hag̃ua, katui oguapy mba’apohára PÑS ha TAM ohai ohóvo, ha taller-pe katu oñehesa’ỹjo ha oñemoneĩ. Po jasýpe ojeguereko pe kuatia ha upe guive oñesẽ tetãpy rehe oñemoherakuã ha oñemba’eporandu hese. Ko tembiapo mboguatahára, upéramo guare omoakã Ñe’ẽnguéra Rape’apo Moakãhapavẽ. Oĩ rehe upe tendápe, ohechakuaa tekotevẽha Estado guive oñembosako’i upe pojoapy.

Paraguái Ñe'ẽnguéra Rape’apo oñembosako’ipyre

Ko tape’apo oguereko arandupy omopyendáva ichupe ha avei hetepy (marco lógico), upéichante avei peteĩ jehupytyrã (objetivo general) ha poapy ijehupytyvoirãite (objetivos específicos). Peteĩteĩva ko’ãva oguereko moõpa oñeg̃uahẽse (meta), mba’éichapa ojehechakuaáta umíva (indicadores), mba’épepa ojehecháta (fuentes de verificación), ikatúva oiko térã nahániri (supuestos), mba’éichapa oñemba’apóta (línea de acción) ha tembiaporãnguéra (macro actividades). Opa ko’ã marandu oĩ kuatiápe ha ikatu ojevichea ha oñemoñe’ẽ.

Paraguái Ñe’ẽnguéra Jeporurã Rape ñemoherakuã

Peichagua tembiaporã guasu jehape’apópe niko katuetei tetãyguakuéra oikeva’erã avei omoĩ ijati’y ha ipytyvõ; upéva rehe oñemomarandu ha oñemba’eporanduva’erã ichupekuéra. Upéicha rupi, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha, ombosako’i rire Estado ryepýpe kuatia, osẽ omoherakuã tetã tuichakue javeve ha avei omono’õ tetãyguakuéra remimo’ã, remiandu, remikotevẽ ha rembipota. 20 jasyapy 2014-pe oñeñepyrũ upe mba’eporandu tavusu Paraguaýpe, Instituto Superior de Educación koty guasúpe, ha ojepyso jasyporundy peve. Oñeñepyrũ mboyve oñesẽ okaha rehe, oñeñomongeta Consejo de Gobernadores ndive, ha upéi tapichakuéra omyakãva Secretaría de Educación umi 17 gobernación-pe; avei oñemba’apo Paraguaýpe Tekombo’e ha Arandupy Moakãha (TAM) Dirección General de Fortalecimiento Educativo ndive, ha ha’e rupi oñembojoaju tembiaporã Coordinación Departamental de Supervisones kuéra ndive tetã tuichakue javeve. Gobernación Secretaría de Educación ha Coordinación Departamental de Supervisiones ombosako’i aty ha oporokombida opaite departamento-pe, Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha pytyvõme.

Oñemog̃uahẽ 16 departamento-pe, Alto Paraguáipe noñeg̃uahẽi, katu oñemba’apo imburuvichakuéra ndive téva Paraguaýpe. Ojejapo 32 taller, ha ipype oñehendu ha oñemba’eporandu 1.300 tapichápe, opavave mburuvicha, oúva 130 távagui. Umi tapicha oko’i 200 temimoĩmby (institución) rérape, privado ha ha’e’ỹvagui. Hetaiterei mburuvichápe ha tetãyguápe oñemba’eporandu ha oñehendu; umi taller ojejapova’ekue oko’igobernador, tavao motenondeha, junta departamental ha junta municipal mburuvicha, gobernación secretario de educación, tavao director de cultura, coordinador departamental de supervisiones, supervisor, mitã mbo’ehao ha mbo’ehaovusukuéra moakãhára ha mbo’ehára, Agencia Nacional de Acreditación y Evaluación de la Educación Superior-gua; tupão, empresa, mba’apohára aty, chokuekue, tetã policía ha ambueve rembijokuái; upéichante avei ONG, indigenakuéra retã rembijokuái, Academia Paraguaya de la Lengua Española, Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ, Poder Judicial ha Parlamento-gua, comunidad sorda rembijokuái, tetã remimbou oĩvéva Paraguay ha departamento-kuérape. Ikatukuaa oje’e heta tapicha ha temimoĩmby remimo’ã ha rembijerure oñembyaty hague.

Ojehupytykuaáva Paraguái Ñe’ẽnguéra Rape’apo rupive

Ko Tape’apo oñembosako’íva niko omohenda mba’éichapa oñemba’apóta Paraguáipe pa ary oúvape ñe’ẽnguéra rehe. Ipype oñemohenda tembiaporã oñemboguatátava Estado guive guarani ha castellano rehe oñeñangareko hag̃ua, ko’ýte pe tenondeguáva rehe, kóva katuínte oñembotapykue rupi. Avei omohenda mba’éichapa oñemba’apóta avaitevakuéra ayvu rehe, umi tapicha iñe’ẽngúva ñe’ẽ rehe ha avei pytaguakuéra oikóva ko tetãme ñe’ẽ rehe. Indigena-kuéra ayvu rehe oñemba’apo hag̃ua oñembosako’ítakuri ambue Tape’apo ko ary guive.

Guarani ñe’ẽ Rape’apo

Ko tembiapo mbosako’ihára oguerekókuri ha oguereko iñakã ha ikorasõme oñemboty rire Paraguái Ñe’ẽnguéra Rape’apo, ary 2015-pe, oñembosako’ívo Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha (PÑS) guive ambue pojoapy, omohendáva mba’éichapa oñemba’apóta guarani rehe añoite Estado guive, tetãyguakuéra pytyvõme, po térã pa arýpe. Ko tembiapo hína pojoapy ha’e omoheñoisemo’ã va’ekue Estado guive. Ipype oguerojera opa mba’e ojejapokuaáva guarani ñe’ẽ rehe Estado guive tetãyguakuéra pytyvõme, ikatu hag̃uáicha oñembohetejera ha ojehyvykói añetete ko tetã ayvu tee. Ha’e ombosako’i ijehegui, omba’eporandu’ỹre tetãyguakuéra. Upéicha rupi heta mba’e ojehasakuaa ichugui, katu oguerojera ha’e ogueroviáva ha hembiasa ári.

Guarani Ñe’ẽ Rape’apo pyenda

Tape’apo oñembosako’íva oñemopyenda ko’ãvape:

- Guarani Paraguái ñe’ẽ tee ha ñe’ẽ teete[9]. Péicharamo mante oñemotenonde ha ojehyvykóita oikotevẽháicha ha Léi Ñe’ẽnguéra rehegua he’iháicha.

- Guarani ñe’ẽ ñembojeroviave. Léi Ñe’ẽnguéra rehegua. Iñakytã 3ha omanda Estado ombojeroviave hag̃ua guaraníme, ha’e rehe heko tee rechaukaha ha ñe’ẽ oiporuvéva tetãyguakuéra. Ko tembiapo mboguatahára oipysove ko pyenda he’ívo tekotevẽva oñemochichĩve hetaite áramo oñemboyke ha oñembotapykue rupi ichupe Estado guive. Péicha oñembojevýta michĩmi ichupe ojepe’ava’ekue ichugui.

- Guarani ñe’ẽ jekuaa ha jeporu. Toñembohape ijekuaa ha upéicha avei ijeporu. Ñe’ẽ hetejera ha hekoresãi ojeporúramo mante.

- Ñembopoguy jehapo’o. Guarani ha ambue ñe’ẽ avaitéva mba’éva oñemboyke gueteri ko’ag̃aite peve hapo pypuku rupi tetãygua akã ha korasõme ñembopoguy, oapo’íva opaite teko ha ayvu América pegua ha ombopepo oúva Europa-gui año.

- Tembiapo joaju Estado ha tetãyguakuéra ndive. Ñe’ẽnguéra yvotyty rehe ñangareko ndopytaiva’erã Estado pópe año; tetãyguakuéra ndojehesape’ái, ndohechakuaái, ndohayhúi ha noñe’ẽséiramo iñe’ẽ niko kóva nahenonderãi. Upévare hi’ã, Estado guive, oñemoinge opaite Paraguái ñemoñare akãme tekotevẽha oipysyrõ, omotenonde ha ombohekoresãi kóva ko ñe’ẽ. Toñemombarete umi ñanduti (red) oñemoñepyrũmava Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha guive tetã remimoĩmbykuéra, gobernación ha tavaokuéra ndive.

- Guarani ha castellano jeporu joja. Toñembohape ha toñemoañete mokõive Estado ñe’ẽ, guarani ha castellano, ojeporu joja hag̃ua ayvu ha kuatiápe opaite Estado remimoĩmbýpe; opaite tembiapo ha mba’erepy oguerojera ha oikuave’ẽva Estado-pe tojeporu peteĩcha mokõive.

- Guarani ñe’ẽ ñembohasa mitã pyahukuérape ogapýpe. Ogapyhína pojoapy ndetuicháva ñe’ẽ oñemombarete térã ojejuka hag̃ua. Guarani ko’ag̃aite peve imbarete ogapy reheae, sy ha tuvakuéra ombohasa rupi iñemoñarépe.

- Guarani ñembo’e, jeporu ha jekuaapyhy añetete mbo’ehaópe. Kóva tenda ndekakuaáva ñe’ẽ oñemombarete hag̃ua, katu Paraguáipe ko’ág̃a meve noipytyvõi gueteri guaraníme.

- Guarani jeporu tetãyguakuéra apytépe. Toñembokatu opaite tetãygua, oikóva Paraguáipe ha tetã ambuépe, oikuaa ha oiporúvo guarani ñe’ẽ hogapýpe ha okápe, ani hag̃ua máramo ogue ichugui iñe’ẽ tee. Upéichaite avei toñemoañete ha tojejopyvoíkatu pytagua oúva opytávo ko tetãme toikuaa guarani ha castellano, oiko rupi tetã iñe’ẽ tee mokõivape.

- Derecho ojeikovévo guaraníme ñemoañete opavave tetãyguápe. Ko’ág̃a meve Paraguáipe opavave oguereko derecho oikovévo castellano-pe, guaraníme katu nahániri. Pevarã Estado oguatava’erã mokõive iñe’ẽ teépe, ikatu hag̃uáicha umi oikuaáva guarani año, térãkatu oikuaáva ko ñe’ẽ ha avei castellano ha oikoveséramo guaraníme, toikove ipype.

- Ñe’ẽnguéra mbojokupyty oñondive. Oĩ gueteri heta tapicha ogueroviáva amáke heta ñe’ẽ ojeporu ha ojekuaa ivaiveha, ko’ãva oñombyai ha oikepaha ojokuápe; oĩ avei ogueroviáva iporãha ojekuaa ha ojeporu heta ñe’ẽ, tove ko’ãva toikove oñondive ha ikatuvéramo toguata ojoykére ha ojopógui jokupytýpe. Estado guive oñemba’apova’erã ojekuaauka hag̃ua tetãyguakuérape ñe’ẽnguéra noñombyairiha, ojoykeko uveiha.

- Guarani ñe’ẽ jehechakuaa porãve. Tojehechuaka ha tojehechakuaa hetaite arandu ha mba’eporã ogueroguataha ko ayvu, ipype ikatuha ojeiko ko tetãme, ha’e iñaranduha avei opavave ñe’ẽicha; toñemoinge tetãygua akãme ko ñe’ẽ ombojoajuha ichupekuéra; ha’e omopeteĩ ha omo’ambueha ichupe ha hetãme ko yvy ape ári.

- Tetãygua jehesape’a ha ñemokyre’ỹ ojapyhy hag̃ua guarani iñe’ẽ teéramo.

- Guarani ñe’ẽ jeporu porã ha hekópe. Ñe’ẽ ojehechagi ha noñemomba’éivante ojeporuvaíva. Guarani retejera avei ohasa iporuporã rupi.

Guarani Ñe’ẽ Rape’apo Pyenda Jehupytyrã

Ojehape’apo Guarani ñe’ẽ pa arýpe g̃uarã, ikatu hag̃uáicha Estado ha tetãyguakuéra ojoaju iñe’ẽ tee rehehápe, tove tahetejera, tojeporu opa hendápe ha opa mba’erã, ha tahesãi katui.

Ipukukue.Ko aponde’a oñembosako’i 10 arýpe g̃uarã. Ohasávo mokõi ary, ojevichea ha oñemyatyrõkuaa, ikatu hag̃uáicha mba’e ndojegueroikeiva’ekue ipype ojegueroike ha umi natekotevẽiva katu tojepe’a.

Ambueve marandu. Peteĩ tape’apo tee niko oguererekova’erã heta marandu. Oguerekova’erã hupytyrã, tembiaporã, imboguataharã ha ipukukue hamba’e; upéichante avei moõpa oñeg̃uahẽse, mba’éichapa ojehechakuaáta umíva, mba’épepa ojehecháta ojehupytýpa térãpa nahániri umi ojehekáva, ikatúva oiko térã nahániri, mba’éichapa oñemba’apóta hamba’e. Ko tembiapópe heta ko’ãva noñemoĩri, ombopukuetereíta rupi haipy; ipype oñemboguapy –ikatu oje’e- umi ipoguasukuete, ha hakã’irékatu ojehejánte okápe.

Mávapa omotenondéta. Opa tembiapo omotenondéta Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha, mbohapy Estado pokatu pytyvõme. Avei oipytyvõ mbaretéta Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ ha tetãyguakuéra aty oĩvéva.

Mba’épa ko Guarani Ñe’ẽ Rape’apo

Oje’éma haguéicha, Paraguái Ñe’ẽnguéra Rape’apo oñembosako’i opaite ayvu ojeporúva ko tetãme g̃uarã: mokõi ñe’ẽ tee, paporundy avaitéva ñe’ẽ, iñe’ẽngúva ñe’ẽ ha umi pytagua ñe’ẽ ojeporúva Paraguáipe g̃uarã; aipóramo, oñembosako’i hetaiterei ñe’ẽme g̃uarã. Oñembosako’ívo ojejúvokuri ojehechakuaa avaitéva ñe’ẽnguérape g̃uarã ojeguerojerava’erãha ambue tape’apo, ha, oje’éma haguéicha, upéva oñembosako’íta mbohapy ary pukukue. Aponde’a guasu Paraguái Ñe’enguéra Sãmbyhyha ombotyvahínape niko añetehápe oĩvoi guarani, ha ikatuvoi oje’e hese ojereveha hína haimete opaite tembiaporã. Katu ojehechakuaa rehe hetaiterei koe tembiaporã oĩva ko ñe’ẽ ojehyvykói ha ojehupi hag̃ua yvate, tekotevẽha peteĩ pojoapy oñembohape ha oñehakã’i’o paitehápe opa mba’e ojejapokuaáva hesehápe tetã tuichakue javeve, pa arýpe g̃uarã.

Guarani Rape’apo ñemohenda

Ojehecháma haguéicha ko tembiapópe, umi tapicha iñarandúva ñe’ẽpykuaápe oñemoĩ oñoñe’ẽme he’ívo mbohapy hendaichagua tape’apo ñe’ẽme g̃uarã oĩha: ñe’ẽ poru rape’apo[10], ñe’ẽ retepy jeipyguara rape’apo[11], ha ñe’ẽ jekuaapyhy rape’apo[12]. Ko tembiapópe oñemba’apo ko’ãva ári ha oñemoĩve peteĩ: ñe’ẽ jeporu porã[13]; aipóramo, oñemba’apo Guarani ñe’ẽ poru rape’apo, Guarani ñe’ẽ retepy jeipyguara rape’apo, Guarani ñe’ẽ jekuaapyhy rape’apo, ha Guarani ñe’ẽ jeporu porã rape’apo ári. Ojehekase ko ñe’ẽ tojeporu opa hendápe ha opa mba’erã; toñembohetejera; toñembo’e, toñemyasãi ha tojekuaa tetã tuichakue javeve ha avei okápe, ha upéva ári tojeporu hekópe ha hendápe porã, tove tapichakuéra toipyguarakuaa ha ta’iñarandu ipype.

Guarani ñe’ẽ poru rape’apo. Oñeñe’ẽmavoi ko tembiapópe ñe’ẽ rape’apo rehe, katu michĩmi oñemboho’ovéta. Ñe’ẽ estatus rehe ojepokóramo, ojehecha mba’éichapa ha’e oĩ tekoatýpe. Guarani, añetehápe oikotevẽ estatus; castellano renondépe, ko ñe’ẽ hogue guyre gueteri rupi ko’ág̃a meve. Koichagua tape’apo oñemboguatáva Estado guive rupive, guarani ojehupíta yvate. Ko tembiapópe oñembohysýi tembiaporã oñemboguatakuaáva upevarã.

Guarani ñe’ẽ retepy jeipyguara rape’apo. Corpus rape’apo niko omba’apo ñe’ẽ retepy rehe. Ipype oike ñe’ẽretepy ñemopeteĩ (estandarización) ha ñe’ẽ ñembopyahu (modernización). Peteĩhápe oike ñe’ẽpukuaa, ñe’ẽhaikatu, ñe’ẽtekuaa ha ñe’ẽndy ojeporukatuíva ñemohenda. Mokõihápe katu oike umi ñe’ẽndy ojeporukatui’ỹva ha ñe’ẽ ojeporúva umi pojoapy pyahúpente hamba’e (terminología especializada y palabras técnicas) ñemohenda. Koichagua tape’apo oñemboguata ikatu hag̃uáicha pe ñe’ẽ ojeporukuaa opa mba’erã. Ojekuaháicha, peteĩ ñe’ẽ are oñemochi’ĩ ha oñembopoguyva’ekue, ñe’ẽ ndoguerekóiva estatus, ndojeporuiha opa hendápe, ha upéicha rupi jeyvéramo iñe’ẽtekuaa noñemopeteĩri, ha na’iñe’ẽndypái ojeporu hag̃ua opaite mba’épe tekoatýpe.

Ko tembiaporã, ojekuaaháicha, oĩhína Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ pópe. Ko terekuára aty omba’apo oúvo hembiaporã tee rehe, ha oipyguarañepyrũ hína guarani ñe’ẽ retepy.

Guarani ñe’ẽ kuaapyhy rape’apo. Ñe’ẽ jekuaa ha ñemyasãi avei ojehape’apova’erã. Tekombo’ehína pojoapy tuichavéva oñembo’e ha ojekuaapyhy hag̃ua ayvu. Oñemba’apomavoi mokõisa ary rasa guive Tekombo’e ha Arandupy Motenondeha guive mbo’ehaokuérape, katu heta mba’e gueteri oĩ ojejapova’erã. Ko’ã arýpe guarani añetehápe ndoikéi mbo’ehaópe, oñembotapykuejeýnte ichupe ymaite guive ojejapo haguéicha. Katu oikéma, tekotevẽnte oñemyatyrõ oñemyatyrõva’erã. Ñe’ẽ avei ojekuaapyhy ogapýpe; guarani oikuaaporã kóva. Ha’e oikove ha imbarete ko’ág̃a peve ogapy reheae. Ko tembiapópe oñemohenda avei tembiaporã ko ñe’ẽ ojekuaapyhy ha ojepysove hag̃ua.

Guarani ñe’ẽ poru porã rape’apo. Ojehechakua hag̃ua peteĩ ñe’ẽ rekoresãingue, oñehesa’ỹjova’erã ijeporu. Guarani ko’ág̃a rupi ojeporu vaive yma guarégui; jepémo aréma oñembo’e mbo’ehaópe, heta hetave mbo’ehára oĩ hamba’e. Techapyrã ojejapyhykuaa iñe’ẽndy. Oñembohovakéramo karai térã kuñakarai guarani poruhára oguerekóva 80 ary peteĩ mitãpyahu ko ayvu oporúva ndive, ojehechakuaáta umi ika’aruvéva sa’ietereiha oiporu castellano ñe’ẽndy, ha upéva ári ombohetepy guaraniha iñe’ẽsyry. Mitãpyahúkatu oiporueterei castellano ñe’ẽndy ha retepy oñe’ẽnguévo guaraníme. Aipóramo, guarani hekoresãi ha hetejera hag̃ua, oñembohapeva’erã ijeporu porã.

Tape’apo

Guarani ñe’ẽ poru rape’apo

Ko tembiapópe, oje’éma haguéicha, oñembopypuku Guarani Ñe’ẽ poru Rape’apo, planificación de estatus oñehenóiva. Upekuévo ojepokomimi avei ambuekuéra rehe. Oñemba’apo hag̃ua estatus rehe, ojejapyhy 15 ñe’ẽ jeporu renda.

Ñe’ẽ jeporu renda[14]

Ñe’ẽ niko hekoresãi hag̃ua ojeporuva’erã opa hendápe ha opa mba’erã; oikeva’erã opaite ámbito-pe. Ko tembiapópe ojeporúta “tenda” oje’e hag̃ua “ámbito”. Ayvu ndoikéiva opavave umi tendápe, jepémo hekombarete, kurivévo katuetei ikangýta ohóvo, ojekuaápype umi ojeporúvante imbarete ha hekoresãiha.

Oñembohovakéramo guarani ha castellano ha ojehecha mba’e tendápepa ojeporu hikuái, ojehechakuaa mombyryeterei castellano itenondeha guarani rehe. Paraguáipe niko Castilla ñe’ẽ ojeporu ogapýpe, mitã ha mitãrusu mbo’ehaópe ha mbo’ehapavẽme, momaranduhakuérape, arandukakuérape, ñemurekópe, Estado rembiapópe, tupãópe, pytu’u ha ñoa’ãngatúpe ha omo hu’ãme tekopy ñemoherakuãme. Guarani rehe ojejesarekóramokatu, ojehechakuaa ojeporuha ogapýpe, mbo’ehaópe katu tengeténgepa oike, momaranduhakuérape michĩmi, arandukakuérape sa’ieterei ojehecha, ñemurekópe ojeporumeme ayvúpe, katu ndojeporúi kuatiápe; Estado rembiapópe nda’ija guasúi gueteri, tupãópe ojeporumimi ko’ág̃a, yma ojeporumemeva’ekue, pytu’u ha ñoa’ãngatúpe ndojehechái, ha tekopy ñemohererakuãme oike’imimi.

Oĩhaichaite mokõive ñe’ẽ, aipóramo, kurivévo castellano mante itenondeva’erã ha guaranímante ikangyva’erã. Upéva rehe ko ñe’ẽ hetejera ha hesãikatui hag̃ua tekotevẽ ojeporu opaite tendápe castellano ojeporuháicha. Tembiaporã pevarãva oñemboguapy ko kuatiápe.

Léi Ñe’ẽnguéra rehegua, iñakytã 34ha, oñe’ẽvo Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha rembiaporã tee rehe, opoko ñe’ẽnguéra rape’apo rehe, ha omohenda moõmoõpa oike ha ojeporuva’erã mokõive tetã ñe’ẽ tee:

Art. 34ª. Tetã Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha rembiaporã tee. Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha oĩ mburuvichárõ kóva ko léi oñemoañete hag̃ua, mayma Paraguái Estado mboja’opy ha tapichakuéra remimoĩmby ñe’ẽnguéra rehe omba’apóva ndive. Ha’e ombohapeva’erã ñe’ẽnguéra jeporu ha tenonderãite tetã ñe’ẽ tee mokõivéva, taha’e ñe’ẽasãime, tekombo’épe, tekojoja apópe, mba’e ñemúme, kuatia ñemongu’épe, polítikape, mba’apópe ha opaite tapichakuéra ojojuhuhápe. Ha’e avei omyenondeva’erã tembiapo oikuaaukáva mba’éichapa ojepuruhína mayma Paraguái ñe’ẽnguéra.

Tenda ikatuhápe ojeporu guarani

Ko tembiapo mbosako’ihára omoñe’ẽ heta aranduka ha ojeporeka umi tenda ojeporu térã ojeporukuaahápe ñe’ẽnguéra rehe; avei oguereko hesa renondépe Léi Ñe’ẽnguéra rehegua. Ko Léi ombohysýi pokõi tenda, ha upéva ári oñe’ẽ “opaite tapichakuéra ojojuhuhápe” rehe. Ko tembiapo ombosako’íva ombyatypaite umi marandu ojuhuva’ekue, ha ombosako’i ha’e ohecha ha ogueroviaháicha tekotevẽha guaraníme g̃uarã. Omohenda 15 tenda ohape’apo hag̃ua Paraguái ñe’ẽ tee jeporu ha ñemombarete. Peteĩteĩva rehe omba’apo. Tenonderã ohesa’ỹjo mba’éichapa oĩ ko ayvu upe tendápe, upéi oguerojera tembiaporã oñemboguakuaáva, ha amo hu’ãme omohenda máva pópepa opytakuaa oñemboguatávo umi tembiaporã.

Ko’ápe umi 15 tenda, oñehesa’ỹjóva peteĩteĩ tenondeve:

1. Ogapy (La familia)

2. Tekombo’e (La educación)

3. Estado rembiapo (La administración del Estado)

4. Tetãyguakuéra apytépe (La sociedad)

5. Okára ha tavusu (La zona rural y urbana)

6. Pytu’u ha ñoa’ãngatu (El ocio y el deporte)

7. Tupã rape mbo’e (El ámbito religioso)

8. Kuatia ñeguenohẽ (La producción editorial)

9. Arandupy ñemboguata (La actividad cultural)

10. Empresa ha mba’apoha (La empresa y el empleo)

11. Ñemureko ha iñemyasãi (El comercio y la publicidad)

12. Momaranduhakuéra (Los medios de comunicación)

13. Tembiporu pyahu ha internet (Las tecnologías de la información y la comunicación, TICS)

14. Paraguáipe (El Paraguay)

15. Tetã ambuépe (El exterior)

Ko’ápe oñehesa’ỹjo ha oñemboguapýta tembiapo oñemboguatakuaáva mokõi tendápe: ogapy ha tekombo’épe. Tembiapoita oñemohendava’ekue umi ambue tendápe g̃uarã noñemboguapymo’ãi sa’i pa’ũ ojegureko rupi. Peteĩteĩva umi ñe’ẽ jeporu rendápe ojehecháta mbohapy mba’e: Mba’éichapa oĩ guarani, ikatúva ojejapo ha mávapa omboguatakuaa umi tembiaporã.

Mba’éichapa oĩ guarani ogapýpe

Ogapy

Ymaite guive niko guarani oikovéva ogapy reheae. Ko tendahína guarani ñangarekohára ha ikorasõ ã. Upéva rehe ko tembiapópe oñemoĩ tenondete. Sy, túva, jarýi, tamói ha ambue pehẽngue ombohasáva ha ombohasa guarani kunumíme, ha ha’ekuéra reheae ko ayvu oñembohasa ojejúvo. Ou ypy guive España-yguakuéra ko yvýpe ha omomemby kuña guaraníme, sy oiporu iñemoñarekuéra criollo ndive guarani año, kóvante oiporukuaa rehe. Castellano sa’i oikéva ko tetãme; isãsóramo guare 1811-me, 100% tetãygua oñe’ẽ guarani ha castellano katu sa’i. Péva ohechauka añetehápe ko tetãme guarani añónte oñeñe’ẽ hague upéramo ha ramoite peve. Katu upevére Estado ojapyhy castellano año iñe’ẽ teéramo ha ichupe añónte omochichĩ ko’ág̃a meve. Sykuéra katu maymave nunga guarani añónte oiporukuaa ha ombohasa iñemoñarépe upe oikuaáva. Péicha oikova’ekue og̃uahẽ ypy guive pytagua ko yvýpe, katu nda’areite guive iñambue ohóvo. Ogapy sy ha tuvakuéra oiporukuaahápe guarani ha castellano, ombohasave hikuái castellano térã katu ko ñe’ẽ añointénte voi. Ko mba’e ojehuvahína Paraguáipe rehe aréma ojesareko ha ojapysaka ko tembiapo mbosako’iha.

Iporãva’erã hesakãramo ojapo amo 50 ary rupinte castellano opyrũhatãha ko tetãme. Upe mboyve guarani añoite nunga ojeporu ogapýpe, tapépe ha opa hendápe, castellano katu Estado rembiapópe ha mbo’ehaópe. “Guarani natekovẽi oñembo’e mbo’ehaópe, péva ojekuaapyhy tapére”- oñehendúmi pérupi oje’e. Pa’i Melià omombe’u oúramo guare ko tetãme 1954-pe nohenduguasúi hague castellano, pokãpokãmínte oiporukuaáva ha oiporúva hekovépe. Sy ha tuvakuéra noñe’ẽi térã noñe’ẽkuaa guasúi rupi castellano, ombohasa iñe’ẽ guarani año iñemoñarekuérape. Katu ko’ág̃a ojejesarekóramo tetã tuichakue javeve, opavave nunga tetãyguáma oñe’ẽkuaa guarani ha castellano. Censo 2002-me guare ohechuaka 60% tetãygua oiporukuaaha mokõive ko’ã ñe’ẽ, ko’ag̃aitéramo oiméne amo 70% rupima yvýguivo oiporukuaáva mokõivéva. Aipóramo, umi sy ha túva oiporavokuaáma, ha oiporavovoíkatu, ayvu ombohasava’erã iñemoñarépe, ha oikoháicha opaite tetãme, oiporavove hikuái pe oñemomba’e guasuvéva, oguerekovéva estatus, ha ombotapykue pe oñemomichĩva. Diglosia rupi, ojekuaaháicha, Paraguáipe castellano oñemomba’eguasu ha guarani katu oñemomirĩ.

Ko tembiapo mbosako’ihárape aremi guivéma oipy’apy mba’e ñe’ẽpa ombohasa iñemoñarépe sy ha túva oiporukuaáva guarani ha castellano. Ha’e ojesareko ha ohendu oúvo mba’e ñe’ẽpa oiporu kakuaakuéra oñomongeta hag̃ua mitãnguéra ndive ha ohechakuaa haimete opavave castellano añónte oiporuha. Guarani ñe’ẽ mbo’ehára jepe castellano-pe año térã castellano-pe meme nunga oñe’ẽ mitãme. Péicha oiko rupi, tuichaiterei oikoe guarani reko ko’ag̃agua ha henonderãkatu iñypytũkuaa ko’ag̃aite tetã háicha ndojehecháiramo mba’éichapa oñembohovake ko apañuái. Hetáma ko tembiapo haihára ojesareko kakuaakuéra rehe mba’e ñe’ẽpa oiporu mitã ndive, ha ha’ete ku oĩva léi mba’e ojopýva ichupekuéra mitãme castellano-pe añoite oñe’ẽvo, jepémo ohacheacheánte ipype. Heta tapicha ndoiporukuaa guasúiva castellano-pe ko tembiapo ombosako’íva oporandu mba’upépa ndoiporúi umi mitã ndive ayvu ha’e oikuaa porãvéva, guarani, ha jeyvéramo umíva ombohovái: “Ani hag̃ua upéi escuela-pe ohasa’asy che ahasa’asy haguéicha”. Amo hu’ãme, tetãyguakuéra ohechakuaa iñe’ẽ tee, guarani rehe, ndaikatukuaamo’ãiha oikove ko tetãme, ha añetehápe péicha. Ko’ã mba’e omoñeko’õi ko tembiapo haihárape. Upéicha rupi, aremi guive iku’i omba’apo guarani rehe jahechápa iñe’ẽharakuéra ndoikovekuaái hetãme iñe’ẽme, jahechápa noñemoarandukuaái iñe’ẽme mitã mbo’ehao ha mbo’ehaovusúpe, jahechápa noñemoañetéi ichupekuéra derecho oikovévo heko ha iñe’ẽme.

Ikatúva ojejapo:

- Toñeñemongu’e Estado ha tetãyguakuérape opáguivo ha opa hendáicha guarani rehehápe; tetã tuichakue javeve tojehesape’a tetãyguakuérape tekotevẽha iñemoñarekuéra oikuaa ha oiporu guarani, castellano ha ambueve ñe’ẽ. Toñemyesakã ichupekuéra ñe’ẽnguéra noñombyairiha, oñopytyvõ uveiha hikuái. Tetãyguakuéra nombohasáiva guarani hogapýpe iñemoñarépe niko oguerovia ko ñe’ẽ aipo “oporoentorpeseha”. Ojekuaa sicolingüística omyesakã ha omondoróma hague ko’ã tembiguerovia ojapo amo 60 ary rasa, katu Paraguáipe heta tapicha gueteri oguerovia. Mbo’eharakuéra apytépe jepe hetaiterei oĩ péicha ogueroviápe. Heta pérupi oñehendu paraguaiguakuéra ombotoveha ñe’ẽmokõi, bilingüismo oñehenóiva. Añetehápe niko tetãygua ndaha’éi omboykéva ñe’ẽmokõi térã ñe’ẽeta; inglés térã francés ndogueroviái ombyaikuaaha castellano-pe; guarani ha avaitéva ñe’ẽnguérante hína umi ombyaikuaáva castellano térã ambue Europa ñe’ẽme. Ojehóramo táva San Lorenzo-pe ha ojehechahína mba’éichapa omumumba mitãnguéra osẽva peteĩ mbo’ehao oñembo’ehápe inglés, ha hepy ojehepyme’ẽhapehína, hesakãporãiterei ko oje’éva. Ko’ã mba’e niko ñembopoguy (colonialismo) ñe’ẽ rehegua rãimbore. Umi ñemongu’e guasu rupi, aipóramo, tojehapo’o mbeguekatu ñe’ẽ ñembopoguy. Toñemoinge tetãygua ñe’ã ha akãme guarani nombyairiha castellano-pe ha oipytyvõta iñemoñarépe iñarandu, iñakãporã ha oipe’ataha ichupekuéra okẽ oikuaa hag̃ua ambue ñe’ẽ, taha’e ha’éva.

- Toñemokyre’ỹ sy ha tuvakuérape oiporúvo guarani hogaýpe castellano yke rehe. Ñe’ẽ ojeporúva ogapýpe hesãikatui. Kuñakarai Elke Montanari ohai peteĩ aranduka neporã hérava “Crecer en una familia bilingüe”; ipype omombe’u mba’éichapa ha’e ha hekove irũ omongakuaa iñemoñarépe mokõi ñe’ẽme. Ndahasyivera sy ha túva oiporukuaáva mokõi ñe’ẽ ombohasa hag̃ua iñemoñarekuéra mokõivéva, ikatu hag̃uáicha umíva oiporukuaa ha oiporu porã hogapy guivéma voi. Pevarã sy ha túva oñemoĩva’erã peteĩ ñe’ẽme: peteĩva toiporu iñemoñare ndive guarani año, ha ambuékatu castellano año, opa hendápe ha opa mba’erã. Heta jey niko oñeporandu tavusuhápe ogakuéra motenondehárape oiporúpa mokõive ñe’ẽ mitãnguéra ndive, ha ombohovái hikuái oiporuha, katu japu. Pokãpokãnte oiporu hendivekuéra guarani ha hogapypetépente avei, osẽvo okápe katu upe ayvu opytaitéma. Jeyvéramo katu oiporu oja’o hag̃ua mitãmente. Ko tembiapópe ojejerure sy toiporavo peteĩva Paraguái ñe’ẽ tee oiporu hag̃ua iñemoñare ndive, toiporavo pe ha’e ikatupyryveha; túva katu toiporavo ambuéva, pe ha’e oiporusyryryvéva oñomongeta hag̃ua ita’ýta térã itajýra ndive. Péva he’isehína sy oñe’ẽtaha imemby kuimba’e térã imemby kuñáme castellano térã guaraníme, taha’e ogapýpe, mbo’ehaópe, ñemuhápe, tapépe, tupãópe, kánchape, omomochichĩ térã oñembopochy jave ichupe hamba’e; upéichante avei túva oiporutaha ñe’ẽ oiporavóva itajýra térã ita’ýra ndive ogapýpe, mbo’ehaópe, ñemuhápe, tapépe, tupãópe, kánchape, térãkatu omochichĩ ỹramo oñembopochy hag̃ua ichupe hamba’e. Peicha ojapóramo, mitã ojepokuaáta sy ndive oñemongeta peteĩva umi ñe’ẽme año ha túva ndive katu ambuépe año. Pe jepokuaa niko tuicha mba’e ñe’ẽme g̃uarã; sy ha túva ojepokuaáramo péicha oñe’ẽ iñemorakuérape, ko’ãva ijeheguíntepa oiporúta castellano ha guarani oñomongeta hag̃ua hendivekuéra. Katu upevarã óga moakãrahakuéra oiporuva’erã umi ñe’ẽ hendivekuéra mamo oĩhápe, ha nda’éi ogapýpe año térãkatu imandu’a javénte. Paraguáipe oĩ sy ha túva oñemoĩva peteĩ ñe’ẽme mba’e ayvúpa oiporúta iñemoñarekuéra ndive, guarani ha castellano peguánte ipokã. Castellano ha ambue ñe’ẽva heta oĩ. Ko tembiapo mboguatahára oikuaa sy ha túva oiporúva iñemoñarekuéra ndive castellano ha inglés, térã castellano ha catalán hamba’e, ha umi mitã oiporu itúva térã isy ndive ñe’ẽ ha’ekuéra oiporúva hendivekuéra. Oguereko avei peteĩ iñangirũ paraguaiguáva omendáva kuñakarai Francia-ygua ndive oiporúva ita’ýra ndive guarani año ha hembirekókatu francés año. Ha’e oporandu ichupe mba’épa oikóta castellano-gui, ha túva ombohovái: “kóva ko ñe’ẽ oikuaata ijehegui, opa hendápe oñehendu rupi; guarani ha francés katu sa’i oñehendu Paraguaýpe”. Oĩ avei peteĩ terekuára oñe’ẽva ita’ýra ha itajýra ndive guaraníme año, ha hembireko katu castellano-pe año. Ko tembiapo mboguatahára ohendu mitãnguéra oñe’ẽha itúva ndive guaraníme ha isy ndive katu castellano-pe. Ojejerure koichagua tembiasakue tojepyso tetã tuichakue javeve. Guarani renonderã ojeko ko’ãichagua tapicha rehe.

- Toñemba’apo Estado guive tetãyguakuéra omboherajey hag̃ua iñemoñarekuéra guaraníme. 7 jasypa 1848-pe, Decreto rupive, Carlos Antonio López ojapyhy avaitevakuérape tetãygua teéramo, ha oipe’a ichuguikuéra ijyvy ha hymbakuéra. Karai Fogel (2010:190) he’i péicha oñeñepyrũ hague Paraguáipe, Estado guive, oñemochi’ĩse avaitevakuéra ha guarani ñe’ẽme. Péicha niko avaitevakuéra ha Paraguái ñemoñarekuéragui ojepe’a héra tee ha mbeguekatúpe ko’ãva ogue ohóvo. Mbeguekatúpe sy ha túva ojapyhy téra Europa-yguáva año ombohéra hag̃ua mitãnguérape, santo réra umíva ojeporuvéva. Estado ha tupão umíva guive ojejopy tetãyguakuérape anive hag̃ua ombohéra iñamoñare guaraníme. Ko tembiapo mbosako’ihára oimongaraíramo guare ita’ýra tuichavéva, Pa’i oñe’ẽmombo ichupe omohéra haguére ita’ýra Ñamandu. “Ñamoĩ rãngue ichupe santo réra mba’e” –okorói avare. Opa rire ñembo’e guasu, túva oñemboja hendápe, omyesakã ichupe he’iséva upe téra, ha amo hu’ãme pa’i opeipirũ ichupe oho hag̃ua oñe’ẽ guarani reko rehe seminarista kuérape. Ko’ã mba’ehína ohapejokóva sy ha tuvakuérape ombohéra hag̃ua imemby térã ita’ýra ha itajýra guaraníme, “’Pa’íma he’i”, ha upévare oiporu hikuái santo réra –Europa-ygua meméva- ikatu hag̃uáicha oguereko “ipatrón” hekove pukukue javeve oñangarekova’erã hese. Téra inglés pegua avei oiketerei. Kóicha oiko kóva ko ñe’ẽ herakuãguasu ha imbarete rupi yvy ape ári.

Ko’ág̃a rupi ojehechakuaa tetãyguakuéra ojetyvyroha heta mba’épe, ko mba’e rehe oñeñe’ẽramo, ojehechakuaa heta tapicha omboheraha ohóvo iñemoñare guaraníme. Tuichaiterei kóva okakuaa, ko’ýte tavusuhápe. Jepémo ikatu ndojegueroviaséi, umi tapicha sa’i oñe’ẽva guaraníme ha oikóva tavusuha rupi hína umi oiporavovéva guarani ombohéra hag̃ua ita’ýra térã itajýra.

- Dirección General del Registro del Estado Civil (Registro Civil) tombohysýi téra guarani ha ambue avaitéva ñe’ẽmegua, ha tomokyre’ỹ tetãyguakuérape oiporúvo ombohéra hag̃ua iñemoñare. Upe terarysýi noñembotymo’ãi, ndaha’éi ipype oĩva añónte ojeporukuaátava. Oñekuave’ẽkuaa oporoñemokyre’ỹ hag̃ua. Ko tembiapo omoñepyrũkuri ko tetã remimoĩmby ha Paraguái Ñe’ẽguéra Sãmbyhyha. Ko’ag̃aitéramo Registro Civil omba’apohína ikatu hag̃uáicha hembiporukuéra oĩ ojehai hag̃ua avei guaraníme. Ambue avaitéva retãnguéra ndive avei péicha oñemba’apokuaa, tove ha’ekuéra toiporu ha ta’ijaguara herakuéra tee rehe.

- Sy, túva ha mitãnguéra oiporukuaáva guarani ha castellano oiporuse hag̃ua ko’ã ñe’ẽ hogapýpe niko tekotevẽ umi ñe’ẽ ojeporu opa hendápe, taha’e Estado rembiapópe, momaranduhakuéra, ñemuha, mbo’ehao, tape ha mamo osẽhápe, oje’eháicha ko tembiapópe. Péicharamo mokõivéva estatus okakuaáta. Upeicha’ỹramo, ko’ýte mitãnguéra, ndohechakuaái ma’erãpa ovale ichupekuéra umi ñe’ẽ, ko’ýte guarani, ndojeporúi rehe ijere rehe. Amáke okakuaa guarani estatus tekoatýpe, túva ha sykuéra ijaguaráta hese ha ombohasáta iñemoñarekuérape mba’eve’ỹrõ guáicha.

Mávapa omboguatakuaa:

- Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha.

- Dirección General del Registro del Estado Civil.

- Tekombo’e ha Arandupy Moakãhapavẽ.

- Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ.

- Consejo de Gobernadores.

- Organización Paraguay de Cooperación Intermunicipal (OPACI)

- Momaranduhakuéra.

- Moakãharakuéra

- Ambueve.

Tekombo’e

Mba’éichapa oĩ guarani tekombo’épe. Paraguái ñe’ẽ tee oñemboykete mbo’ehaógui tetã isãsomi rirénte voi. 15 jasykõi 1812-me, oje’éma haguéicha, Junta Superior Gubernativa, “Instrucciones para Maestros de Primeras Letras” rupive, omandáma tojehecha opáichavo tojehapo’o guarani mbo’ehaógui. Upérõ máta máta kuete oikuaa ha oiporu castellano ko tetãme, ha guarani katu opavave, katu upevére tetã pyahu mburuvichakuéra ojapyhy upe ñe’ẽ mbovyve tapicha oiporúva: castellano. 7 jasyapy 1870-pe kyse ipópe Estado omuña guarani ñe’ẽ mbo’ehaógui, omboguete hag̃ua ichupe tekombo’égui, ojehecháma haguéicha avei. Upe rire, kurivévoma, 1944 guive, guarani mbeguekatu ha tevipukúpe oike oúvo mbo’ehakotýpe, katu ko’ag̃aite peve ndoikepái gueteri. Oñembojuruvýnte ichupe okẽ, kóva máramo ndojepe’áiva ojepe’aháicha castellano ha ambue ñe’ẽnguéra oúva Europa-guipe.

Heta aranduka ha heta tapicha arandúma ohakã’i’o guarani ñe’ẽ tekombo’épe; heta mba’e oje’e ha hetave mba’e ndoje’éiva. Mbykyhápe ko tembiapo haihára he’i ko’ag̃áite peve guarani ndoikeiha mbo’ehaópe, ha’e jáparamonte gueteri oĩha, jepémo 20 ary rasáma oñepyrũ hague Tekombo’e Ñemyatyrõ ha hendive Tekombo’e Mokõi ñe’ẽme: guarani ha castellano-pe. Ko’ag̃aite peve tekombo’e mokõi ñe’ẽme ha’e gueteri “de transición” ha ndaha’éi “de mantenimiento”. Mbo’ehaovusukuérape oikemimi, katu sa’ieterei gueteri. Kakuaakuéra oñe’ẽkuaa’ỹva guaraníme katu Estado nombokatupyryeitevoi, ha umi oñe’ẽkuaávape katu nohekombo’éi ohai ha omoñe’ẽkuaa hag̃ua haipyre ijayvu teépe.

Katu oje’eva’erã tapichakuéra omba’apóva tekombo’e rehe, taha’e mbo’ehára, mbo’ehao sãmbyhyhára, supervisor, mbo’ehaovusukuéra motenondehéra umíva nombotyiha okẽ, oĩha hikuái omboguata hag̃ua política oúva Tetã Rekuáigui. Ko’ápe oĩhína apañuãi ndekakuaáva; jeyvéramo Tekombo’e ha Arandupy Motenondeharakuéra hína pe ohapejoko térã ndoykekóiva guarani ñembo’e ha ñemongakuaa mbo’ehaokuérape. Ko’apehína oñemboty okẽ guaraníme g̃uarã.

Oñembohape hag̃ua guarani ñe’ẽ rape’apo tekombo’épe, oñembohakã mbohapy:

- Mitã ha mitãrusukuéra mbo’ehaópe.

- Mbo’ehaovusúpe.

- Kakuaa ohai ha omoñe’ẽkuaa hag̃ua guaraníme.

Mitã ha mitãrusukuéra mbo’ehaópe.16 jasypoapy 2011-pe, mitãnguéra árape, ko tembiapo ombosako’íva oho táva Juan de Mena-pe omboguatave hag̃ua tembiapo MEC-pe g̃uarã. Omba’apo mbo’eharakuéra upe táva pegua oúva heta mbo’ehaógui ndive. Oñemba’apo mbo’ehao tuichavéva upe távape, opytáva upe tavaitépe. Vy’amiẽ ojehykuavo korapýpe; vy’apavẽme oñemonde mitãnguéra hi’áre rehe. Ko haihára, ojapoháicha jepive, oiko mba’eve’ỹrõguáicha mitãnguéra apytépe ohendu hag̃ua mba’e ñe’ẽpa oiporu hikuái. Og̃uahẽ guive amo asajepota peve, ohendu guarani añoite ipotyjeráva ijurupekuéra. Mbo’eharakuéra avei guaranimemete oñe’ẽ. Upéi, asaje gotyoma, oñepyrũma “circo” guasu: ijatypaite mitãnguéra, mbo’ehára ha sãmbyhyhára poyvi renondépe omomorãjávo mitã ára ha upe rire oñehãikutu’imi hag̃ua hikuái. Ko ñemono’õ vusu opavave hovasypahápe castellano memete ojeporu. Karai mbo’ehao moakãhára castellano ñe’ẽme ojykýi iñapytu’ũroky, ojepurahéi ko ñe’ẽme Tetã Purahéi Guasu, upéi oñemoñe’ẽ, -upe ñe’ẽmejey - haipy “Día del niño” rehegua. Opávo upe ára ñemomorã, oikojeýma churuchuchu ha castellano oguejeýma mbo’ehaógui. Ka’arukue peichaitejey oiko: mitãnguéra ndoikéi mbo’ehakotýpe, vy’apópe oñembosarái ha isaraki mbo’ehao korapy kakuaitépe. Ko tembiapo mbosako’ihára osẽmimi oguata ijapytepekuéra ohendu hag̃ua ichupekuéra. Upéinte ka’arumivévo, itapu’i oporohenoijeýma ha vokóikema mitãnguéra, mbo’ehára ha moakãhára ijatypa poyvi renondépe. Pépe mitãnguéra omokõjeýma ikũ, ha, Castilla ñe’ẽme, iñasãi ñe’ẽsyry hendupyrãva.

Ka’aruete nunga peve haihára nohendúi peteĩmi mitã jepe oiporúramo castellano; guaranimemete oñe’ẽ hikuái. Mbo’eharakuéra upéichante avei. Katu ohopávoma mitãnguéra hógape, peteĩ mitãkuña’i oiporúsapy’a castellano omba’eporandu hag̃ua imbo’ehárape. Kóva, castellano-pe avei, ombohovái ichupe ha oso ñomongeta. Upe riremi, ko tembiapo haihára oñemboja mokõi mbo’ehára rendápe ha upéi mbo’ehao moakãhára rendápe ha mbohapyvépe oporandu mba’e ñe’ẽpa ojeporu upe mbo’ehaópe L1-ramo. Hesapirĩ’ỹre he’i ichupe hikuái castellano-ha. Mokõive mbo’ehárape nde’íri mba’eve, katu moakãhárape oporandu ndaha’éipa guarani umi temimbo’e L1, ha ha’e pya’etemi voi he’i ichupe nahaniriha: “Ko’ápe oúva mitã castellano-pepaite oñe’ẽ, clase-pe ndaipóri oñe’ẽva guaraníme” –ombohovái py’aguapýpe porã upe moakãhára.

Hetaitei mba’e oñeguenohẽkuaa ojehuva’ekuégui upe mbo’ehaópe ojapo irundy ary. Katu mbykyhápe oje’ekuaa:

a) Mitãnguéra táva Juan de Mena pegua ñe’ẽ ypy (L1) hína guarani ha ndaha’éi castellano, he’iháicha sãmbyhyhára ha mbo’eharakuéra upe mbo’ehaopegua. Ko táva niko opyta 100 kilómetro rupi Paraguaýgui; ko mbo’ehao opyta tavaitépe, “escuela cabecera” oñehenói ichupe. Ko’ápe mitãnguéra oñe’ẽramo oñondive guarani año, ko’ýte oiméne oiporu umi oñemoarandúva mbo’ehao opyta mombyryvéva upe tavaitégui.

ã. Mbo’ehakotýpe, upe mbo’ehao ha opaite mbo’ehao ko tetãmeguápe nunga ko tetãpýre, ojeporu gueteri Junta Superior Gubernativa 15 jasykõi 1812-pe ha Cirilo Antonio Rivarola rembiapoukapy 7 jasyapy 1870-pe guare: guarani oñemosẽ ha oñemboyke gueteri mbo’ehakotýgui, jepevéramo mitãnguéra ohóva oñemoarandu upéva upe ñe’ẽnte oiporukuaa térã oiporuve.

ch. Tembiguerovia ñe’ẽ rehegua (ideología lingüística) ohesamboty moakãhára ha mbo’eharakuérape ani hag̃ua ohechakuaa mba’e ñe’ẽpa umi mitã oúva mbo’ehaópe L1. MEC kuatiakuéra niko he’i ojekuaaha’ãva’erãha mba’e ñe’ẽpa umi mitã ogueru hógagui ha mbo’ehaópe oñembo’eva’erãha ichupekuéra upe ñe’ẽme. Colonialismo ñe’ẽ rehegua ha tembiguerovia vai oñemoingéva ko’ã ha opaite nunga mbo’ehára ha moakãhára akãme ko tetã tuicha, ipe ha ipukukue jave ohesamboty ichupekuéra ha ogueroviauka hemimbo’ekuéra ñe’ẽ ypyha castellano ha ndaha’éi guarani. Oiméne ndoikuaaha’ãivoi mba’e hikuái temimbo’ekuéra ñe’ẽ ypy, “Test de competencia lingüística” rupive.

e) Mbo’ehakotýpe ojeporuva’erã castellano año. Mitãnguéra ndoiporúi castellano oñondive oñembosaraikuévo mbo’ehao korapýpe, katu mbo’ehakotýpe oikévo, pe okẽme ohejáma iñe’ẽ: guarani, ha ojapyhýma hogaygua mba’e’ỹva: castellano. Upéicha he’i moakãhára ha mbo’eharakuéra; ha’ekuéra hesapirĩ’ỹre he’i mbo’ehakotýpe umi mitã oñe’ẽha castellano, ha oiméne upeichahína. Jepéramo ndojejurupetevéima ichupekuéra oiporu haguére isy ha itúva ñe’ẽ, amo hapópe oñemboyke gueteri ichuguikuéra upe ijayvu tee ha oñemoñe’ẽuka mbo’ehao ayvúpe: castellano. Sa’iete gueteri iñambue mbo’ehaópe ideología ñe’ẽnguéra rehegua.

ẽ) “Señorita” ndive oñeñe’ẽva’erã castellano-pe. Peteĩmi temimbo’e ohendu ko haihára oñe’ẽramo castellano-pe, ha péva ndoikói pe mitã oñembosarái jave iñirũ ndive mbo’ehao korapýpe térã mbo’ehao rape rehe; ha’e oiporu ñe’ẽ oñe’ẽvo “señorita-pe”. Iñakãme avei oñemoinge mbo’ehakotýpe ha “señorita” ndive ojeporuva’erãha castellano añónte, ha ani guarani. Kóva heta hendápe ojehejáma tapykuévo, katu pe mbo’ehao oñeñe’ẽhápe ojehechakuaa imbarete gueteriha.

j) Opavave nunga umi mitã oúva upe mbo’ehaópe oiméne oikũmby ha oñe’ẽmimi castellano. Moakãhára ha umi mokõi mbo’ehára he’i mitãnguéra oiporuha ko ayvu año mbo’ehakotýpe; pe mitãkuña’i oñemongeta hag̃ua imbo’ehára ndive oiporu avei ko ñe’ẽ. Péva he’ise oikuaaha hikuái avei Casteilla ñe’ẽ; ág̃akutu avave ndaikatúi omboteve iñe’ẽ ypyha guarani, kóva ogueruha hogapýgui hikuái, upéicha rupi oiporu oñembosarái ha ovy’a hag̃ua. Guarani oiporu hikuái ovy’a ha oikove hag̃ua hekópe, ijehegui ha tekosã’ỹre; castellano katu, mbo’ehakotýpe, ojejopyhápe ichupekuéra. Guarani oiporu hikuái hekovépe ha castellano katu oike hag̃ua oñemongu’e pe “circo” kakuaaite hérava escuela-pe.

k) Ojehopuku hag̃ua mbo’ehaópe katuetei oñeñe’ẽva’erã castellano. Ojehecháma haguéicha ko tembiapópe, Paraguáipe ojeike hag̃ua mbo’ehaovusúpe katuetei ojeporukuaava’erã castellano, ỹramo pe máva nda’ijái upépe. Guarani ñe’ẽharakuérape noñemoañetéi gueteri derecho oñemoarandúvo iñe’ẽ teépe; ha’e omboykémanteva’erã kóva ha ojapyhy castellano oipykúi pukuséramo arandu rape. Paraguáipe “Deserción escolar” oikove ñe’ẽnguégui, ha péva rehe avave noñe’ẽiva.

Ko ojehuva’ekue ha oiméne ojehu gueteri mbo’ehao opytáva Cordillera Departamento-pe, oiko opa hendápe okaháre Paraguáipe. Ko tembiapo mbosako’ihára mbo’ehaokue amo Ka’aguasu ruguápe oiko péichaite avei. Upépe noñehendúi castellano ogapy térã tape rehe, katu mbo’ehaópe ko ñe’ẽ ojeporu L1 ramo, ha guarani katu oike ñe’ẽ mokõihára. Opavave ojejurumboty ha ndaipóri oguerosapukáiva ko’ã mba’evaite ojehúva. Mbo’ehao péicha oguatáva inandi ñakyrã piréicha, ha máramo ndoporohesape’ái ha ndoporoguenohẽmo’ãi tenonde gotyo; oporomoñe’ẽngu ha oporoipykua uvei.

Ikatúva ojejapo:

- Tekombo’e Ñemyatyrõ ha Tekombo’embo’e Mokõi ñe’ẽme: guarani ha castellano-pe, ojevichea ha oñembopyahujeyva’erã pya’etemi; ko oĩháicha ndaikatúi oho hese. Añetehápe niko hetaiterei mba’e oĩ oguata vaíva tekombo’épe; opa hendáguivo ojehecha mitã ha mitãrusukuéra sa’i oñembokatupyryha mbo’ehaokuérape, ha tekombo’e ipererĩveha ko’ẽreíre. Temimbo’ekuéra ko tetãmegua “están por debajo de la media de la región”, he’i peteĩ tembiapokue oñemyasãiva oñemboty jave ko tembiapo, jasypoapy 2015-pe. Opa ko’ã mba’e oñembotatapeju hag̃ua tekotevẽterei Paraguái rekombo’e oñemyatyrõ ipy guive iñakã meve. Katu ko tembiapópe guarani rehente oñeñe’ẽ, upéicha rupi ndojepokomo’ãi ambue mba’e rehe, jepéramo umi apañuãi ojogueraha ojopógui. Oje’ekuaa tekotevẽha oñehesa’ỹjo ha oñemohenda tembiaporã oñemoañetejávo Léi Guasu ha Léi Ñe’ẽnguéra rehegua omandáva. Teonderãite voi oñemoañeteva’erã mitãnguéra guarani poruhárape oñemoarandúvo iñepyrũra hogaygua ñe’ẽ teépe. Ko’ag̃aitéramo amo 50% mitã ohóva mbo’ehaópe oñe’ẽ guarani ha ambuékatu castellano, katu ojehecháramo mba’e ñe’ẽmepa oñehekombo’e ñepyrũ ichupekuéra tetã ipy ha ipukukue javeve, ojejuhúta 100% nungaite castellano-peha. Pokã mbo’ehaópe ko’ág̃a oñembo’e mitã iñe’ẽ ypy guaranívape iñe’ẽ teépe oikévo mbo’ehaópe. Upéva ári, ojekuaaháicha, castellano ojeporu oñembo’e hag̃ua opaite mbo’epy, ha guaraníkatu oñeme'ẽ mbo’epýramonte, ndojeporu guasúi tembiaporúramo oñemyasãi hag̃ua ambue mbo’epykuéra, he’iháicha leikuéra. Hetaiterei mbo’ehao katépe katu guarani noñembo’eveimavoi ni mbo’epýramo; oñesẽramo ojevichea Paraguaýpe ojejuhúta heta mbo’ehaópe noñembo’evéimaha ko ñe’ẽ tercer ciclo ha nivel Medio-pe. Ko’ã mba’e tekotevẽ pya’etemi ojehecha, ỹramo mbo’ehaokuéra omboyke, omboypi ha ojuka ohóvo ko tetã ñe’ẽ tee.

- Toñemoambue guarani ñembo’e mbo’ehaópe. Oporoipy’apy mba’éichapa oñembo’e ko ñe’ẽ; oñembo’e iñe’ẽtekuaa año, katu ndaha’éi ijeporu; temimbo’ekuéra oikuaa ñe’ẽtekuaa, katu ndoiporukuaái ko ayvu. Oñembo’eva’erã “enfoque comunicativo” rupive, toñembo’e ñembosarái rupive, tojeguerojera tenda ha’ekuéra ikatutahápe oiporu ko ayvu, ani oñemomombyry ichuguikuéra. Upéva ári –ha péva tekotevẽvéva- ojeporuva’erã pe ñe’ẽ; oñembo’ekuévo ojeporumava’erã, ani ojejapo jepive ojejapoháicha: Ojekuaaraẽ ñe’ẽ ha upéi ojeporu; nahániri, tojeporu oñembo’ekuévo.

- Guarani oñembo’évo avei oñembohasava’erã arandu ha’e oguerosyryrýva. Ojekuaaháicha niko ñe’ẽ rupive ojehecha, oñañandu, ojejapyhy ha ojekuaa opaite mba’e oĩva arapýpe. Ñe’ẽ niko ovetã, ha’eivoi karai Hagege, ha añetehápe upéicha. Guarani oñembo’éva mbo’ehaokuérapegui oñemboykepaite teko ha arandupy ha’e oguerosyrýva; amo hapópe, pe oñembo’eháicha, ko ñe’ẽ ha’e ñe’ẽtekuaánte, ha’e ojekuaa kóva havara jeyvéramo iroha. Peichagua ñe’ẽ nahe’ẽi ha nda’ijukýi avavépe. Tekotevẽ guarani oñembo’éva mbo’eháope ojehechauka ha’ehaichaite, tojehechauka ipoty, ijuky ha herakuãvureiha. Oñembo’eva’erã ko ñe’ẽ rekoasa, oñembo’eva’erã mba’épa ayvu guaranikuérape g̃uarã, ojekuaauka ha oñeñandukava’erã temimbo’ekuérape mba’épa tekokatu ha mba’épa yvypóra rekorã tee ko yvy ape ári. Péicha oñembo’éramo avei mitã, mitãkuña ha mitãpyahukuéra ohayhúta guarani ha –péva tuichave mba’evéva- oikuaa ha omomba’éta ypykuérape. Racismo oñehenóiva ha rasaite imbaretéva gueteri Paraguáipe péicha ikatúpa ojehapo’o. Oñembo’éramo ojejerureháicha, oñepytytyvõta avei ñe’ẽjekopyty (interculturalidad) okakuaa hag̃ua.

- Toñemyatyrõ arandukakuéra ojeporúva oñembo’e hag̃ua guarani, toñembopyahu ha toñembosako’i iporã ha oporoipytyvõkuaa hag̃uáicha. Ichi’ĩ ha oñembosako’ivaiterei heta umi ojeporúva mbo’ehaópe. Ojejesarekóramo hesekuéra, ojejuhúta heta oĩvaietereiha oñehesa’ỹjóramo ñe’ẽ ñembo’ekatu (enfoque de enseñanza de la lengua) guive. Peteĩmi mba’érente ikatu ojejasareko: mba’e ñe’ẽmepa ojehai umi aranduka. Hetave oĩ ojehaíva guaraníme ha oñemborokái castellano-pe umi tembiaporã. Oñema’ẽramo didáctica de la lengua guarani guive, ko mba’e ivaiterei, ñe’ẽ oñembo’évape g̃uarã. Araka’e piko temimbo’e oikuaáta pe ñe’ẽ oñembojerejeýramo ichupekuéra ambuépe. Péicha ndojejapoiva’erã, upéicha he’i umi tapicha iñarandúva ñe’ẽñembo’épe. Hetaitereive oĩ guarani mbo’ehára ombo’éva ko ñe’ẽ castellano-pe, ha péva ndapeichava’erã.

- Toñemoheñói Tecnología de la Información y de la Comunicación (TIC) rupive tembiaporu pyahu oñembo’e hag̃ua guarani. Umi ñe’ẽ oúva Europa-gui oñembo’e hag̃ua ojeporu ko’ã pojoapy, katu guarani oñembo’e hag̃ua nahániri gueteri. Hasýta péicha ko ñe’ẽ oñembo’e ha ojekuaa hag̃ua. Ndaikatuvéima aranduka añónte ojeporu mbo’ehakotýpe; hetaiterei tembiporu pyahu oĩ oñembo’e hag̃ua ñe’ẽ ha umíva ojeguerekova’erã avei guaraníme g̃uarã.

- Tekombo’e ha Arandupy Motenondeha oñemoguaraniva’erã avei. Tenonderãite opaite mba’apohára noñe’ẽi ha ndohaikuaáiva guaraníme oñemoaranduva’erã; upéva ári, ha péva tekotevẽterei, ojehaiva’erã guarani ha castellano-pe opaite moñe’ẽmbyrã ha kuatia ko tetã remimoĩmbypegua. Ndaikatúi ha’e omboguata tekombo’e guarani ha castellano-pe ha hembiapópe oiporu castellano año. Tovamokõi niko péva. Mba’éichapa piko omokyre’ỹta mitã, mitãrusu, mbo’ehára ha tuvakuérape oiporu hag̃ua guarani ha’evoi ndoiporúiramo. Péicha ndaikatumo’ãi ojeho tenondévo, péicha osegíramo, tekombo’e omboguatáva hína kyse yvyra guaraníme g̃uarã. Oñemba’apo mbareteva’erã avei ko tetã remimoĩmbýpe oñemoambue hag̃ua mba’apoharakuéra akã ha rembihecha guarani rehegua. Ko tembiapo mbosako’ihára omba’apo’imiva’ekue ipype, upéicha rupi oikuaa porã. Hetaiterei mba’apohára upepegua ndohayhúi guarani, ndoikuaaséi ha avei noñe’ẽséi; oĩvoíkatu oma’ẽva hese tembejeguarúpe ha ohechagíva, jepémo oiporukuaa.

- Oñemoguaraniva’erã avei supervisión ha mbo’ehao oĩvéva. Ñe’ẽapesã oporomog̃uahẽha, “Tereg̃uahẽ porãite mbo’ehao Py’aguapýpe”, “Bienvenido a la Escuela Paz” oĩva’erã péicha, mokõi ñe’ẽme, ha guarani ohova’erã tenonde, ojeporuháicha oñembohéra hag̃ua motenondeha ha sãmbyhyhakuéra. Upe rire mural, moaranduha, ficha ojeporúva guive, formación umíva ojejapova’erã mokõive ñe’ẽme. Jeyvéramo ojeho mbo’ehaokuérape colación térã no’õvusu vy’arã oiko jave ha noñehendúi guarani. Oñeñeporandukuaa upéicharamo mba’eichagua tekombo’e mokõi ñe’ẽme rehe oñeñe’ẽ, peteĩva umi ñe’ẽ oñemboyke ha ojehejáramo tesaráipe mbo’ehao rembiapópe. Guarani opyta mbo’ehakotýpe; oikéramo upépe, ha ivaivéva oñembo’e aja mbo’epýramonte, oñembo’étaramo papapykuéra, tekoasa térã ciencia umíva katu opytáma tesaráipe. Heta guarani mbo’ehára avei ombo’e castellano-pe ko ñe’ẽ mbo’epýramo. Kóicha noñemboguatái tekombo’e mokõi ñe’ẽme, kóicha ndaikatúi ojehovévo hese. Aipóramo, tekombo’e guarani-castellano oguata hag̃ua hekópe, opaite marandu, taha’e kuatia ha ñe’ẽmegua, oñemyasãiva’erã mokõive ko’ã ñe'ẽme, ỹramo tovamokõi rei, tekombo’e mokõi ñe’ẽme ra’ãngánte.

- Toñembokatupyry mbo’eharakuérape guaraníme, jahechápa ikatupyryve ha ojehesape’a hikuái ombo’e hag̃ua ko ñe’ẽ. Añetehápe niko mbo’eharakuéra ikatupyry guaraníme, jepéramo heta oikotevẽ. Sa’ieterei mbo’ehára oĩ noñe’ẽiva, katu opavava oikũmby. Ág̃akatu ombo’e hag̃ua ko ñe’ẽme tekotevẽ oikuaa porã ha upéva ári ohapo’ova’erã iñakãnguéragui heta vyrorei oñemoingeva’ekue ichupekuéra ko ñe’ẽ rehegua. Oĩ gueteri mbo’ehára ogueroviáva iporãveha hemimbo’ekuéra noñe’ẽi guaraníme, toiporukuaa castellano año, ikatupyry hag̃ua kóva ko ñe’ẽme. Ojehapo’o hag̃ua umi tembiguerovia hekopegua’ỹva, heta oñemba’apova’erã hendivekuéra. Ko tembiapo mbo’esako’ihára oikuaa ikatuha, ha’e omoñepyrũma rupi kuri.

- Teñemboguata modalidad pyahu guaraníme oñembo’e hag̃ua mbo’ehaópe. Ikatu oñemboguata mbo’ehao pyhareve ha ka’arukue, doble escolaridad, upéicharamo pyharevekue oñeme’ẽ opaite mbo’epy peteĩ ñe’ẽme ha ka’aru ambuépe. Péicha ikatúta mitãnguéra oikuaa ha oiporu mokõive ñe’ẽ mbo’ehaópe. Ojehechakuaa ambue modalidad, ojekupytýva tetã ku’a rehe, katu hesakãva oĩháicha ko’ág̃a mbo’epykuéra oikutuha guaraníme iñe’ãitépe.

- Toñemba’apo sy ha tuvakuéra ndive oñemomarandu ha ojehesape’a hag̃ua ichupekuéra ñe’ẽeta rehe, tove ha’ekuéra tohechakuaa ñe’ẽnguéra itajuha ha iñemoñarekuéra tekotevẽha oikuaa ha oiporu hekópe guarani ha castellano, ha ikatuvéramo toñemoarandu ambue ñe’ẽ, taha’e avaitéva térã pytagua mba’éva. Ko’ã mba’e niko ojejapomava’ekue yma oñepyrũramo guare Tekombo’e Ñemyatyrõ, “Escuela para padres” herava’ekue, ha upéi ojehejarei. Umi tapicha ohayhu’ỹva guarani oikeva’ekue osãmbyhy Tetã Arandupy Motenondeha, ha oñepyrũva’ekue omboyke opa mba’e ou porãtava guaraníme, ha umíva apytépe umi “Mbo’ehao tuvakuérape g̃uarã”, ha avei “Modalidad guarani hablante”.

- Tekombo’e ha Arandupy Motenondeha (TAM) toike to’interveni umi mbo’ehao oikuave’ẽva “Educación Bilingüe castellano-inglés”. Paraguaýpe oĩ mbo’ehao tuicha cartel oipysóva henondépe ha he’íva tekombo’e mokõi ñe’ẽme omboguatáva ha’eha castellano ha inglés-pe. Ko’ã mbo’ehao opyrũ Léi Guasu akytã 77ha rehe he’íva Paraguáipe oñemboguatava’erãha tekombo’e guarani ha castellano-pe ha ndaha’ei ambue ñe’ẽme. Estado omoañete ha omoañeteukava’erã Léi guasu ha opaite tembiapoukapy.

Mbo’ehaovusúpe.Guarani niko oikeñepyrũva’ekue mbo’ehakotýpe mbo’ehaovusúpe, yma 1944-pe. Oike ñepyrũrãngue yvýguivo, mitãnguéra mbo’ehaópe, oñepyrũ oike yvate guivo, mbo’ehaovusúpe. Upégui oguejy mbo’ehararã mbo’esyrýpe ha mitãrusukuéra mbo’ehaópe, amo Colegio Nacional de la Capital-pe, ha ramo guive katu mitã mbo’ehaópe. Nda’areiete guive oikemimi ohóvo mbo’ehaovusúpe, katu tekotevẽ oikememe. Léi Guasu, Léi General de Educación, Léi Ñe’ẽnguéra rehegua omoañete guarani ha castellano oñembo’e ha ojeporúvo oñembo’e hag̃ua opaite universidad, facultad, mbo’esyry ha mbo’epýpe. Kóva tembiaporã kakuaa. Nombotypái niko okẽ mbo’ehaovusukuéra guaraníme g̃uarã, tekotevẽnte Estado guive oñemba’apo, oñemokyre’ỹ ha avei ojejopy umi mbo’ehao vusúpe omoañete hag̃ua leikuéra he’íva. Guarani oike vove opaite mbo’esyrýpe mbo’ehaovusúpe ha oñemyasãi avei ipype opaite mbo’epyrã, ikatukuaátama oje’e hekoresãi katuitaha.

Mbo’ehaovuhína mbo’ehaokuéra apytépe hatãve oñakãpetéva guaraníme. Nivel Medio peve ko ayvu oike mbo’ehaópe, katu yvatevévo opytáma tapykuépe. Tapicha guarani poruhára oikeva’ekue mbo’ehaovusúpe jepivéramo osẽma oñe’ẽse’ỹrema iñe’ẽ; umi oike’ỹva’ekue ipype katu oñe’ẽve. Ha péva ndahasýi ojekuaa hag̃ua mba’eichakuépa. Mbo’ehaovusuhína hatãve ojehaitypohápe colonialismo opaichagua, ha ijapytépe ñe’ẽ rehegua; imbo’ehakotykuérape oñembokatupyry umi tapicha ombohapo, omyasãi ha ombopepótava yvateguakuéra kerayvoty. Aipóramo, ko Paraguái ñe’ẽ tee imbarete ha hekoresãi hag̃ua, oikeva’erã tekombo’e iñanambusuvuvehápe. Okẽ ojepe’a ohóvo, katu tekotevẽ Estado guive ojeku’eve.

Mbo’ehaovusu Estado mba’évape ojeikue hag̃ua, ojekuaara’ãháicha castellano-pe, tojekuaara’ã avei guaraníme. Upéichante avei tojejapo Estado ome’ẽta jave beca mitã pyahukuérape oñemoarandu hag̃ua mbo’ehaopavẽme. Ko’ág̃a meve mbo’ehaovusu ojeguerekohápe examen de ingreso ojekuaara’ã castellano-pe ha guaraníme katu nahániri. Péicha oñemboyke guarani ñe’ẽharakuérape ha oñemochichĩ castellaño ñe’ẽharakuérape. Guarani ñe’ẽhára jeyvéramo nda’ikatupyrypái castellano-pe ha upéicha rupi ndoikéi mbo’ehaovusúpe; castellano poruharakuéra katu katueteinunga ipererĩ guaraníme, katu ndojekuaara’ãi ichupekuéra ko ñe’ẽme. Itaipú ome’ẽva beca ojehupyty hag̃ua ojekuaara’ã castellano ha ambueve mbo’epýpe, katu guarani opyta okápe. Ko tembiapo mbosako’ihára oikuaa mitãrusu katupyry ndohupytyiva’ekue ko beca ndaha’evéi rupi castellano-pe, kóva oheja ichupe okápe. Katu ojekuaara’ã rire ichupe iñe’ẽme katuetei ohupytýtakuri upe beca. Aipóramo oĩ hag̃ua tekojoja guarani ha castellano poruharakuéra ndive, ojekuaara’ãva’erã guarani ha castellano-pe tapichakuéra oikeséva mbo’ehaopavẽme térã umi ohupyséva beca Estado mba’éva.

Ikatúva ojejapo:

- Toñemba’apo universidad, instituto superior ha instituto técnico oĩvéva ndive jahechápa nomohenda pyahúi currículum guarani oike hag̃ua tenonderã mbo’epýramo opaite carrera-pe, ha tenondévo katu oñembo’e hag̃ua avei ipype opaite mbo’ehavusu, facultad, carrera ha mbo’esyrýpe. Pa arýpe ikatu oikepaitéma mbo’epýramo, ha papo ary guivékatu toñembo’éma ipype; añetehápe natekovẽi oñembo’ary, ikatuetei voi oikéma mbo’epýramo ha ojeporúma oñembo’e hag̃ua, katu iporãnte oñemo’arange ikatu hag̃uáicha ojehecha ojehóvo moõpa oñeime ha moõ mevépa oñemoañete umi oñemohendáva kuatia ári.

Hetápe niko ikatu ko ojejeruréva ndo’aporãi térã ohecha hasyetereiha. Katu upéicha he’i leikuéra ha upéicha ojejapova’erã. Guarani ndoikéiramo mbo’ehaovusúpe ijetu’úta henonderã. Umi tetã omombaretejeyva’ekue iñe’ẽ oñemokangypyréva upéicha ojapo; mbo’ehao vusukuéra ndaikatúi oñemboatukupévo guaranígui. Finalandia, Cataluña, País Vasco, Galicia ha ambueve tetã ikatu oporombo’e ko’ã mba’épe. Cataluña-pe ymave oñembo’e castellano-pente mbo’ehaovusukuérape, upéi oike catalán. Aremi guivéma oñeme’ẽ mbo’ehára ha temimbo’ekuérape juruja oiporavóvo mba’e ñe’ẽmepa oñembo’éta mbo’ehakotýpe, ha’ekuéra toñemoĩ peteĩ ñe’ẽme catalán térã castellano-pepa omba’apóta; ko’ag̃aitéramo hetavéma ojeporúva catalán castellano-gui oñemba’apo hag̃ua mbo’ehakotýpe. Oñemba’apo porãma guive Paraguáipe péicha avei oikokuaa guarani ha castellano rehe, katu tekotevẽ mburuvichakuéra oñemongu’e, heta oñemba’apova’erã.

- Toñembokatupyry mbo’eharakuéra mbo’ehaovusupeguakuérape oikũmby, oñe’ẽ, omoñe’ẽ haipyre ha ohaikuaa hag̃ua guaraníme. Ndaikatúi ojejerure ichupekuéra ombo’évo peteĩ ñe’ẽ ndoikuaáivape. Ojejerureháicha mbo’esyry “Didáctica Universitaria”, tojejerure mbo’eharakuérape katuetei toñemoarandu guarani mbo’esyry. Mbo’ehaovusukuéra omboguata ha oikuave’ẽkuaa umi mbo’esyry, oikuave’ẽháicha Didáctica Universitaria; toñemoheñói postgrado guarani ñe’ẽme oñembokatupyry hag̃ua umi mbo’ehárape. Amo gotyove ojejopykuaa mbo’eharakuérape ombo’e hag̃ua mbo’ehaovusúpe katuetei tojapo upe mbo’esyry.

- Toñemba’apo mbo’ahao vusukuéra ndive oiporu mbeguekatu hag̃ua guarani castellano ndive opaite imarandu ha kuatiápe. Mbo’ehaovusukuérape ojehecha, oñemoñe’ẽ, oñehendu ha oñeñandúramo guarani castellano-icha, katuetei mbo’ehára ha temimbo’ekuéra ohayhu, oikuaase, oiporuse ha oiporúta guarani.

- Universidad Estado mba’évape ojeike hag̃ua, ojekuaara’ã háicha castellano-pe, tojekuaara’ã avei guaraníme tapichakuéra oikesévape. Ko’ág̃a meve castellano año ojekuaara’ã ha oñembotapykue guarani ñe’ẽharakuérape. Mokõive ñe’ẽ ojekuaara’ãva’erã oñembojoja hag̃ua ichupekuéra.

- Umi beca oimehaguigua ojeporuhápe Estado viru ojehupyty hag̃ua tojekuaara’ã mokõive Estado ñe’ẽ teépe. Péicha oñeme’ẽta peteĩcha juruja guarani ha castellano poruharakuérape.

Kakuaa ohai ha omoñe’ẽkuaa hag̃ua guaraníme. Guarani ñe’ẽharakuérape niko ymaite guive ojepokua, ojepykua ha oñemoñe’ẽngu. Pokarẽ ivaivéva ojeporúva hendivekuéra hína iñe’ẽnguérape jehai ha ñemoñe’ẽkuaa’ỹ. Tuichaite mba’e mávape g̃uarã oñembo’éramo ichupe omoñe’ẽ ha ohaikuaa hag̃ua iñe’ẽme; guarani ñe’ẽharakuéragui akóinte oñemboykéva péva pe derecho. Umi 90% tetãygua oiporúva guarani apytégui oiméne ndohupytýi 5% omoñe’ẽ ha ohaivaivai ipype. Umi 30% pota ko ñe’ẽme añónte oñe’ẽva katu ndaikatúinte avei omoñe’ẽ ha ohai iñe’ẽme, ndojapokuaaiháicha avei castellano-pe. Tapicha nomoñe’ẽi ha ndohaikuaáiva niko oiko tĩndy ha ñemboyképe. Yvateguakuéra ojapo kóicha ojaposégui porã, ikatu hag̃uáicha akóinte ombopoguy ichupekuéra. Amáke democracia okakuaa, guarani ñe’ẽharakuéra derecho oñemoañeteva’erã ha ha’ekuéra ojetyvyro ha omondohóta ikupy’apytĩha.

Ko tembiapo mboguatahára ohechakuaa mba’éichapa tapichakuéra ohaise guaraníme redes sociales-pe, katu máramo noñemoarandúi rupi, hasyeterei ichupekuéra. Ojekuaa guaraníme ndahasyiveraha ojehai hag̃ua; ndahasyietereive castellano-gui, itaipu ha taikuéra peteĩchagui hetakuépe. Tapicha oñe’ẽporãva guaraníme, ohaíta avei ko ñe’ẽme sapy’aitépe. Tekombo’e ha Arandu Motenondeha ohechava’erã mba’éichapa ohekombo’éta tapichakuérape ohai ha omoñe’ẽkuaa hag̃ua guaraníme.

Política ñe’ẽ rehegua katuetei oguerekova’erã hesa renondépe kakuaakuérape. Ko tembiapo oháiva are guivéma ojerure oúvo guarani mbo’esyry kakuaa guarani ñe’ẽhára ha ñe’ẽhara’ỹvape g̃uarã. Oñe’ẽvakuérape, ohai ha omoñe’ẽkuaa hag̃ua iñe’ẽme ha ikatu hag̃uáicha oikove ipype; umi oikuaa’ỹva katu oikũmby, oñe’ẽ, omoñe’ẽ haipyre ha ohaikuaa hag̃ua ko ñe’ẽme.

Ikatúva ojejapo:

- Toñemboguata guarani mbo’esyry tetã ipe ha tuichakue javeve ikatu hag̃uáicha tapicha oñemoaranduséva guive toñemoarandu. Toñemoherakuã tuicha ko’ã mbo’esyry ha tojehesape’a tetãyguakuérape tekotevẽ ha iporãha oñe’ẽ ha ohaikuaa ko ayvúpe.

- Toñemoheñói, oje’éma háicha ojejúvo ko jehaípe, tekotevẽ opaite tetãygua oikovévo guaraníme. Pevarã toñemoñe’ẽmokõi añetete ko tetã, tove guarani ha castellano-pe tojehecha, toñehendu ha toñeñandu opaite mba’e oĩ ha oikóva ko tetãme.

- Tojepe’a okẽ, he’iháicha Léi Ñe’ẽnguéra rehegua, opaite tetã remimoĩmby oiporúvo guarani ha castellano peteĩcha, ha avei toñemokyre’ỹ tetãyguakuérape oiporúvo guarani ayvu ha kuatiápe Estado ha ojoapytepekuéra oñomongeta ha omba’apo hag̃ua.

- Toñemokyre’ỹ opaite tavao guive oñemboguatávo ko’ã mbo’esyry, Tetã Rekuái ndive.

- Iguýguivo, tojeheka opaite paraguaigua toikũmbýnte jepe guarani castellano ndive.

- Omohenda háicha Léi Ñe’ẽnguéra rehegua, tojejopy opaite mba’apohárape toñemoarandu guarani. Umi tetãygua oikétava omba’apo Estado-pe katu tojejerure ohechauka hag̃ua oñe’ẽ ha ohaikuaaha guarani ha castellano-pe.

- Toñemboguata tembiapo ikatu hag̃uáicha kakuaakuéra oiporukuaa ha oiporu porã guarani. Amáke ohasa ára, ko ayvu oñeñe’ẽvaive. Ojehekava’erã, aipóramo, oñeñe’ẽporãve.

- Toñemoheñói tembiporu ombohasy’ỹ ha ombopya’eva’erã guarani ñe’ẽ ñeikũmby, ñemoñe’ẽ ha jehai.

- Toñemboguata guarani mbo’esyry pytaguakuéra oúva Paraguáipe, taha’e oúva sapy’amirã térã opytávo, ikatu hag̃uáicha ha’ekuéra avei oikuaa ha oiporu ko ñe’ẽ. Kóva ko política oñemboguatava’erã avei castellano-pe g̃uarã, ojekuaa rehe heta pytagua oúva ndoiporukuaaiha ko ayvu.

- Tojejopy umi pytagua oúva opytaitévoma Paraguáipe oñe’ẽ ha ohaikuaa hag̃ua guarani ha castellano-pe. Upe rire ae toñeme’ẽ ichupekuéra kuatia opytaitéma hag̃ua ko tetãme.

Hesakãva’erã ko’ã mba’e ojehupyty hag̃ua katuetei oñemoingeva’erãha mburuvichakuéra ha tetãyguakuéra akãme tekotevẽha ojeko’ipa guarani rehehápe, jahechápa ha’e nahesãiri ha anianga ikangy mba’e.

Mávapa omboguatakuaa:

- Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha.

- Tekombo’e ha Arandupy Motenondeha.

- Consejo de Gobernadores.

- Organización Paraguaya de Cooperación Intermunicipal (OPACI)

- Consejo Nacional de Educación Superior (CONES)

- Cancillería Nacional.

- Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ.

- Momaranduhakuéra.

- Ambueve.

Ñe’ẽ paha

Oñemog̃uahẽvo ijapýpe ko tembiapo, hetaite mba’e oje’ekuaa guarani reko yma, ko’ag̃agua ha renonderã rehe. Ko’ápe oñembohysýi mbovymi umi mba’e ojejuhuva’ekue apytégui, ikatu hag̃uáicha ambue tapicha ombopypukuséva tembiapo koichagua omba’apo hi’ári:

- Guarani Paraguái rekove sã. Ojejeporeka ha ojepyahakuévo ko apytu’ũroky, ojejuhu ha ojehechauka añete ha hatãve guarani ha’eha Paraguái korasõ ha rekove sã. Ojehechakuaa mba’éichapa yma oike ypy guive pytagua ijyvypekuéra, avaitéva guarani hatã oryrýi iñe’ê rehe, ha upéicha rupi oúva para mboypýri ojejopy hague oikuaa ha oikovévo ayvu ko yvypeguápe. Paraguái isãso ára guive ko’ág̃a meve ojehechakuaa mba’éichapa ko tetã oguatañepã omboyke rehe hapo tee ha iñe’ê, ha omochichĩ umi oúva okáguivo año. Ojehechakuaa avei jepémo guarani ñe’ê harakuéra heta ára oñemboyke, ojejurumboty ani hag̃ua oikove iñe’ême, ha’ekuéra ojetyvyro ha oipysyrõ ko ijayvu tee. Ojehechakuaa avei mba’éichapa yvateguakuéra hovamokõi guarani ndive: oikotevê jave hese omochichĩ ha oiporumeme, ha noikotevêvéi vove katu ohejajeýma ichupe tesaráipe. Tovamokõi ojehechakuaave ko tetã oike jave tesaparápe, ha umivahína umi mokõi ñorairõ ohasava’ekue. Ñorarirõ Guasúpe, are royrõme ojeguereko rire ichupe, guarani ojeporumeme kuatiápe ha Estado ñeisãmbyhýpe. Opávo jejukapaguasu, oñemboykejey ichupe. Ho’ávo Chaco-pe guare ñorairõ, guaranijeýma pojoapy tuichavéva oguerekóva ko tetã, ha vokóikema ojeporu opa hendáicha ha opa hendápe; ojehomombyryvevoíkatu: castellano jeporu ojejoko guaraniharakuéra apytépe; ojejopy ichupekuéra guaranínte oiporúvo oñomomarandu hag̃ua, ha oiporúva castellano katu ojehavira. Opávo ko ñarairõ ha michĩmi iñapysêvo py’aguapy, oñemboykejeýma guarani. Mbo’ehaópe oñeñepyrũjeýma ojejurupete, oñemoñesũ ha ojeharu mitãnguérape, jepémo opavave nunga guaranínte ogueroayvukuaa. Paraguaiguakuéra niko oiporúvo ko ñe’ẽ ojejuhu hapo tee ndive ha iñañeteve. Upéicha rupi, péicha ku oikéramo tesaparápe oiporu ko ñe’ẽ ha ipype ojuhu angapyhy ha pu’aka oikotevẽva. Umi tapicha iñarandúva ñe’ẽpykuaápe niko he’i Paraguáipe guarani oporomo’ag̃uiha ha castellano katu oporomombyryha, ha upéva añetete. Jeyvéramo mokõi tapicha oiporukuaáva guarani ha castellano ojojuhu ha ñepyrũrã oñomongeta castellano-pe, katu michĩ ojokuaa ha ohasáma guaraníme. Paraguaiguakuéra ohayhu ha oiporuve guarani osêvo hetãgui, ko ñe’ê ha’e rehe hekovekuéra sã; oiporúvo guarani oñeñandu isy jyva ári guáicha, isy igueruha rehe ichupekuéra yvy ape ári, ha guarani ha’e rehe ojayvu tee. “Ñane retã ndaha’emo’ãi Paraguái guarani’ŷre”, he’iháicha karai Bartomeu Melià.

- Guarani rehe oñeñangakova’erã ko’ag̃aite. Oñembosako’ikuévo ko tembiapo, ojehechakuaa guarani ko’ág̃a ikatuha oike tesaparápe ha tekotevêtereiha oñemoañete Léi Guasu ha Léi Ñe’ênguéra rehe. Ko tembiapo mbosako’ihárape oipy’apyeterei guarani jeporu mitã pyahukuéra apytépe; akóinte guarani hetave mitã ha mitã pyahu oiporúva Paraguáipe, katu ko’ág̃a castellano-ma hína ayvu oiporuvéva umi mitã pyahu ko tetãme. Ñe’ẽ ndojeporúiva mitã apytépe ikangýta katuete kurivévo. Ndaikatuvéima ojeheja ko ojehúva ohasa mba’eve’ỹrõguáicha. Ko’ág̃a ndojejapóiramo tekotevẽva, ko’ẽrõ hasyvéta. Aretereíma ko ñe’ẽ oha’arõ ha ha’evéma oha’arõve. Ko’ẽramo ikatu kuríma ichupe g̃uarã. Añetehápeko guarani oikemimi tenda ymave máramo ndoikéi haguépe, katu upéicha avei tuichaiterei oguevi umi tenda ha’e añónte ojeporu haguépe ymave. Mbegueterei ojejapo omandáva leikuéra ha tekotevẽva ojejapo. Ko’ag̃aite ojehecháramo moõ mevépa ojeporu ko ayvu umi tetã remimoĩmbykuérape, ojehechakuaáta sa’ietereiha. Oñahesa’ŷjokuaa Paraguái Ñe’ênguéra Sãmbyhyha (PÑS) añónte; ojevicheáramo ijeporu kuatiápe oiméne ojejuhúta 2% umi osẽvagui osẽha guaraníme ha upéi castellano-pe paite. Estado oguerekóva mokõi ñe’ẽ tee oiporujojava’erã mokõivéva hembiapope, ha PÑS jepe nomboguatáiramo upe tembiaporã, hasykuéta ojejerure hag̃ua ambue temimoĩmbýe Estado ha ipypegua’ŷvape ojapóvo upéicha.

- Guarani itaty opa ohóvo. Guarani itaty (cantera) niko umi tapicha kóva ko ayvu añónte oiporukuaáva. 100 ary tapykuévo, oiméne 80% pe itaty oĩ hendápe, 80% tetãygua ko ñe’ê añónte oiporukuaa; 50 ary rupi, oiméne amo 60% rupi; 20 ary rupi, Censo 1992-me guare he’iháicha, 37%; 15 ary tapykuévo, he’iháicha Censo 2002-me guare, 26%; Censo 2012-me guare katu, jepéramo ndaikatúi ojejerovia marandu ombyatyva’ekue, ohechauka 8% tetãyguántema oñe’êha guarani año. Ojehecha mba’éichapa oñyñýi ohóvo ko itaty. Péichante ohóramo hese, ko’águi 15 ary rupi tenondévo, ikatu hemby 5% térã katu opáma. Castellano itaty, ko ayvu añónte oñe’êva, okakuaa kakuaave ko’êreíre; Censo 2012-pe guare he’i ojupiha 20% tapicha oñe’êva castellano año. Ko haihára oporandu mba’épa oikóta ikusugue vove guarani itaty. Ha’e nombohovaimo’ãi, ombohovái hag̃ua tekotevêta rupi ohai ambue jeporeka.

- Tembiapo oñemboguatáva guarani rehehápe ndohupytýi. Añetehápe oporomokorasõkyrêi ojehechávo mba’éichapa tetãyguakuéra oñemongu’e iñe’ê rehehápe. Tavarandu árape, 22 jasypoapy ko 2015-pe, karai katupyry Michael Gasser oho Fundación Yvy Marãe’ŷ ha Ateneo Regional San Lorenzo rógape oikuaaukávo hembiapo “Traductor automático” rehegua. Ñomongetahápe oñeporandu ichupe mba’e rehepa ha’e oiporavo guarani ha ndaha’éi ambue ñe’ẽ omba’apo hag̃ua, ha ha’e ombohovái: “Porque veo que acá en Paraguay hay militantes, personas que trabajan en la promoción y el uso de la lengua guaraní”. Añetehápe niko péicha, heta tapicha oñemongu’e ha omyakã kamisa lómo iñe’ê rehe, upéicha rupi yma 1967-me guarani ojejapyhy tetã ñe’êramo, upéichante avei 1992-me tetã ñe’ê teéramo. Ohayhuvakuéra ko ñe’ê oñemongu’e ha hatãnte avei rupi, ojehupyty Léi 4251/10 Ñe’ênguéra rehegua; upéichante avei ko’ág̃a g̃uarã ojeguerekóma Paraguái Ñe’ênguéra Sãmbyhyha ha Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ. Upéva ári, oje’éma haguéicha ko tembiapópe, tapichakuéra ohayhu rupi guarani, ko’ág̃a oĩ hetaiterei guarani mbo’ehára, ko ñe’ê oike ohóvo mbo’ehao ha mbo’ehaovusúpe; upéicha rupi avei ha’éma Mercosur ñe’ê ha Parlasur rembiapo ñe’ê.

- Katu tekotevêne guarani rehe omba’apovakuéra opyta sapy’ami ha ojesareko hapykuere, hembiapo ha henonderã rehe. Añetehápe ko tembiapo mbosako’ihára oguerovia ndohupytyiha hembiapokuéra ko ñe’ê ojepyso ha hesãikatui hag̃ua. Guarani rehe omba’apovakuéra jeyvéramo nomoambuéi hembiguerovia ha iguata; colonialismo ñe’ê rehegua ojaitypo gueteri iñapytu’ũmenguéra ha péva ojoko hembiapo ha ombojorea iñe’ê. Guarani rehe omba’apovakuéra ndoiporúi ko ñe’ê térã sa’ieterei oiporu omyasãiguévo ijayvu. Ojejesarekóramo mba’éichapa ombohéra ijaty ojehechakuaáta upéva: Asociación de Profesores de Lengua Guarani, Instituto de Lingüística Guarani del Paraguay, Ateneo de Lengua y Cultura Guaraní ha ambueve. Ojehecha castellano-pe paite oñembohéra. Upéva ári, ojeikéramo ojevichea web oguerekóva ni ndaja’aséi; añetehápe oĩ oiporúva guarani, katu oĩ upe marandu rendápe ndoiporúiva michĩmínte jepe ñe’ê ha’e omba’apo ha omyasãiva. Ojehecháramo mba’e ñe’ẽpa oiporu kuatiápe guarani mbo’eharakuéra, ojehechakuaáta oiméne 5% oiporu ñe’ẽ ha’ekuéra ombo’e ha omyasãiva ha upéi castellano memete. Ojejapysakáramo mba’e ñe’ẽpa oiporu iñemoñarekuéra ndive katu hetájey oporomoñemyrõ: hetaiterei guarani mbo’ehára ñemoñare noñe’ẽi ayvu ha’ekuéra ombo’éva máramo noñe’ẽi rupi ichupekuéra upe ñe’ẽme itúva ha isy.

- Ñe’ẽ hekoresãi ojeporúramonte; ñe’ẽ ojeporúva kuatia ha ayvúpe mante hekoresãi katuíta. Aipóramo, guarani rehe omba’apovakuéra ha mayma he’íva ohayhuha iñe’ẽ oiporu ha oikoveva’erã ipype. Hi’ã voi ko ayvu añoite oiporu hekovépe ayvu ha kuatiápe, opa hendápe ha opa mba’erã, jahechápa noipytyvõi ichupe okakuaa, hetejera ha ojeporu hag̃ua he’iháicha Léi Ñe’ẽnguéra rehegua, ko’ýte Estado rembiapópe.

- Oponde’a oñembosako’íva ko jeporeka rupive ikatu oñemboguata. Opaite tembiaporã oñemohendáva ko guarani rape’apópe ikatu oñemboguata ha ndaha’éi ku hasyetereíva. Ojejesarekóramo ambue tetã rehe, ko’ýte Europa-pe, ojejuhu heta aponde’a peichagua oñemboguataha ikatu hag̃uáicha oñemombaretejey ñe’ẽ oñemomirĩva’ekue areterei. Ombosako’i hag̃ua ko tembiapo, haihára omoñe’ẽ ha ohesa’ỹjo heta aponde’a, ha umíva apytépe “Euskara Eustatzeko Ekintza Plana” (ESEP), ombosako’ipyre Consejo Asesor del Euskera, opytáva Eusko Jaurlaritza – Gobierno Vasco poguýpe. Ko aponde’ápe País Vasco omohendapaite tembiaporã omboguatava’erã ha omo’arangepa, upéva ári omoĩ máva pópepa opyta imboguata.

- Iñepia’ãme guarani ñe’ẽ rehehápe are guivéma ogueroguatáva, ko’ýte Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha guive, ko tembiapo mbosako’ihára ohechakuaa tetãyguakuéra noñembotyiha guarani rehe ñeñangareko ha ñemboheko resãigui. Ko’ág̃a rupi niko haviruve yvy guaraníme g̃uarã ha péva pe juruja tekotevẽ ojeporu hekópe. 25 jasypoapy ko 2015-pe mokõi kuatiahaipyre tuichavéva Paraguáipe oguenohẽ marandu guaraníme; ko mba’e niko ndojehecháiva. “Yma che amba’apóramo guare kuatiahaipyrépe momaranduháramo ko’ã mba’e ojejeruréramo ojepuka nderehe”, he’i haihára ha ñe’ẽpapára katupyry Susy Delgado. Ohechakuaa ha’e ojepe’aveha okẽ ko’ág̃a Paraguái ñe’ẽ teépe g̃uarã. Ha añetehápe upéicha. Ko tembiapópe oje’éma haguéicha, Paraguái ha América Latina tuichakue javeve, tetãyguakuéra oñepyrũma opáy ha oipykuisejey hape tee. Tuichaitekoénte tembiaporã oporoha’arõva ha sa’i oĩ ohechakuaáva umíva.

- Paraguái Ñe’ẽnguéra presupuesto ndohupytýi. Ysatĩcha hesakã Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha presupuesto ko’ag̃agua rehe hasyetereiha ojehupyty hag̃ua tembiaporã oñemohendáva ko kuatiápe térã oimehaichagua ñe’ẽ rape’apo. Oñemoñepyrũramo guare ko tetã remimoĩmby, 2011-pe, oñeme’ẽ ichupe 3.391.969.510 guarani; ambue arýpe, 2012, iviru tuichaiterei okakuaa: 7.321.558.342 ohupyty. Ojeitývo karai Fernando Lugo-pe tetã Rekuáigui, hendaguépe ojasurúva oikytĩ ko viru ha oheja 4.457.708.278. Kovajey oñeme’ẽ ichupe 2013 ha 2014-pe; 2015-pe guare anteproyecto pevajey, ha vaicha opytátama upéicha. PÑS hína temimoĩmby sa’ive ipresupuestova; hapykuéri ou Secretaría de la Juventud, ha iviru ohupyty amo 9.000.000.000 guarani rupi. Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha ko’ag̃aite peve ndoguerekóiri mba’yruguata osẽ hag̃ua omba’apo okápe; viru pasaje ha viático-rã oñondive amo 40.000.000 guarani rupi. Añetehápe kóva ha’ete pukarã. Péva viru niko peteĩ arapokõndýpe g̃uarãnte PÑS ojapótaramo hembiaporã tee.

- Tembiaporãita oñemohendáva ko aponde’ápe oñemboguatakuaa, katu pevarã PÑS oikotevẽ viru, kóva tekotevẽ ojupi ivýguivo 5 jey, tohupyty amo 20.000.000.000 guarani rupi, kóva rehe mante ikatútama oñemba’apo, katu oikotevẽ hetaitereive omoañete hag̃ua tembiaporãita omoĩva ipópe Léi Ñe’ẽnguéra rehegua. PÑS oikotevẽ 100, 200 ha ikatúramo hetave tapicha ikatupyrýva ñe’ẽpykuaápe, ikatupyrýva ñe’ẽrapereka (investigación lingüística), ñe’ẽ rape’apo (planificación lingüística) ha avei avaitevakuéra ñe’ẽnguéra ñemombarete ha ñangarekópe. Ndojuhúiramo Paraguáipe ko’ã tapicha katupyry katu ohechava’erã mba’éichapa ombokatupyrýta umi omba’apóva ipypépe, jahechápa ndaha’evéi ko’ã arandutýpe. Opa ko’ãva hepy, katu oñeikotevẽ katuetei oñeñangarekótaramo hekópe ñe’ẽnguéra rehe. Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ avei oikoteve viru, ha hetamivoíkatu. Hembiaporã tuichaiterei, ha umíva ndaikatumo’ãi oñemoañete viru’i térã viru’ỹ rehe.

- Democracia ha ñe’ẽ ojogueraha ojopógui. Tembiapo mbosako’ihára ohechakuaa guarani ha oimeraẽ ñe’ẽ oñemomirĩmbyréva ojehyvykói ha oñembohekoresãi hag̃ua oñeikotevẽha tetã rekuái ha estado oguatáva democracia teete ári. Léi Ñe’ẽnguéra Regua oñeguenohẽ Paraguái omotenondéramo guare mburuvicha oñeha’ãva ombojuruja opavavépe ijávo ko tetãme, ojejapo’ỹ haguéicha areterei guivéma ko tetãme; upe tekuái ojupi’ỹ guive oisãmbyhy ko tetã, mba’eveichavéramo ko léi nosẽmo’ãikuri. Ojehechakuaa avei ho’ávo upe tekuái, oñeñepyrũha ojehechagijey Paraguái Ñe’ẽnguéra Sãmbyhyha rembiapo, guarani ha opaite avaivéta ayvu tee. PÑS viru ñeikytĩ 2012-me he’ipáma. Ko’ag̃agua tekuái ndive hasyvéntema tembiapo; tekuái ohekáva viru año ha ndojepy’apýiva teko porã rehe niko, he’iháicha Backer, ohecha ñe’ẽ “apañuãiramo”, ha jeyvéramo katu “mba’erepy ramo” año, ndohechái deréchoramo. Upéicha rupi ndoipy’apymo’ãi ichupe guarani ni umi avaitéva ayvu; hospital ha mbo’ehao rehe ndojepy’apýiramo piko ojepy’apýta ñe’ẽ rehe. PÑS-pe ojekuaáma ko oje’éva; ojepytapa kuatiápe ha tembiapo omohesãitava guarani katu ojejokopa. Aipóramo tetãyguakuéra oñeha’ãva’erã omopyenda ha omombarete democracia, kóva ome’ẽ rehe juruja opavavépe, ha avei ñe’ẽme.

- Ojehechakuaa guarani ha avaitéva ñe’ẽnguéra rehe oñemba’apo hag̃ua tekotevẽha oñemoheñói mokõi tembiporu: Peteĩha, “Tetã Viru Guarani ha Ambue Avaitéva Ayvu Rekojerarã – Fondo Nacional para la Normalización de la Lengua Guaraní y las demás Lenguas Indígenas”; mokõiha katu “Guarani Ñe’ẽ ykekohára aty – Consejo Nacional de Lengua Guaraní”. Guarani ha ambue avaitéva ñe’ẽ tekotevẽ ojeykekove, ha pevarã oñeikotevẽ viru; hasykue guarani rehe oñemba’apo hag̃ua ko’ag̃aite oñeimeháicha; ponandi rehe ndaikatúi ojejapo mba’eve. Upéichante avei guarani oikotevẽ peteĩ consejo oĩhápe Estado ha tetãyguakuéra aty, ikatu hag̃uáicha oipytyvõ ijeporu ha iñemombarete.

Marandu Reñoiha

Abc Color (2015). Destacan el guaraní y la cordialidad paraguaya. 13 jasypokõi 2015. Recuperado de http://www.abc.com.py/nacionales/destacan-el-guarani-y-la-cordialidad-paraguaya-1387321.html

Albó, Xavier. SJ. (2002). Cultura, Interculturalidad, Inculturación. Caracas, Venezuela: Fe y Alegría.

Amorós, C. (2008). Diferentes perspectivas en torno a la planificación lingüística. XXXVII Simposio Internacional de la Sociedad Española de Lingüística (SEL). Recuperado de http://dadun.unav.edu/handle/10171/21076.

Baker, C. (1997). Fundamentos de educación bilingüe y bilingüismo. Ediciones Cátedra, S.A. Madrid, España.

Barret, R. (2010). El dolor paraguayo. 2ª ed. Asunción, Paraguay: Editorial Servilibro.

Berti, E. (2001). El lingüicidio. Claude Hagège y la muerte de las lenguas. Recuperado de http://idiomas.astalaweb.com/general/a/El%20ling%C3%BCicidio.%20Claude%20Hag%C3%A8ge%20y%20la%20muerte%20de%20las%20lenguas.asp#.VN3oCPmG-a4

Bertoni, M.S. (1922). La Civilización Guarani. Parte I: Etnología. Puerto Bertoni, Paraguay: Imprenta y Edición “EX SYLUIS”.

Colombres, A. (2004). La colonización cultural de la América Indígena. 2ª ed. Buenos Aires, Argentina, Ediciones del Sol S.R.L.

Consejo Asesor del Euskera (2015). Plan de acción para la Promoción del Euskera. Vitoria Gasteiz, España: Gobierno Basco.

Consejo Asesor del Euskera (2012). Plan de acción para la Promoción del Euskera. Vitoria Gasteiz, España: Gobierno Basco.

Corvalán, G. & De Granda, G. (1982). Sociedad y Lengua: Bilingüismo en el Paraguay. Tomo II. Asunción, Paraguay: Editora Litocolor.

Cystal, D. (2011). La muerte de las lenguas. Madrid, España: Lavel S.A.

Diario Vanguardia (2014). Ediles repudian a gerentes de Bonita Kim que prohíben hablar en guaraní, 26 jasykõi 2014. Recuperado de http://www.vanguardia.com.py/v1/index.php/edicion-impresa/locales/item/14223-ediles-repudian-a-gerentes-de-bonita-kim-que-proh%C3%ADben-hablar-en-guaran%C3%AD#sthash.DY5KCtOL.dpuf

Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos (2004). Atlas de las Comunidades Indígenas en el Paraguay. Asunción, Paraguay: DGEEC.

Dirección General de Estadísticas, Encuestas y Censos (2002). Censo Indígena de población y Vivienda 2002 en Atlas de las comunidades indígenas del Paraguay. Asunción, Paraguay: DGEEC.

Dussel, E. (s.f.). Filosofía de la cultura y la liberación. México D.F.: Universidad Autónoma de la Ciudad de México (UACM).

E’A (2011) Para Ministro de Cultura, Ley de Lenguas es la mayor conquista en la historia cultural del país. 6 jasyteĩ 2011. Recuperado de http://ea.com.py/v2/ministro-de-cultura-celebra-promulgacion-de-ley-de-lenguas-2/

Fernández Bogado, B. (2006). A sacudirse. Asunción, Paraguay: Editora Libre.

Fogel, R. (2010). Los pueblos Guaraní en la formación de la nación paraguaya. Asunción, Paraguay: Ediciones y Artes S.A.

Gobierno Vasco (2005). Futuro de la política lingüística. Proyecto 2005-2009 de la Viceconsejería de Política Lingüística. Vitoria Gasteiz, España: Gobierno Basco.

Galeano, E. (1992). Ser como ellos y otros artículos. México D.F.: Siglo Veintiuno Editores.

Galeano Olivera, D. (2015). La lengua guarani o avañe'ẽ, en internet. Jasypoapy 2010. Recuperado de http://guarani.over-blog.es/article-la-lengua-guarani-o-avane-e-en-internet-56149694.html

Guareschi, P. (1987). Sociología Crítica. Alternativas para el cambio. Montevideo, Uruguay: Graphis Ltda.

Guerrero Arias, P. (2004). La cultura. En CEADUC, Suplemento Antropológico, Vol. 38 Nro. 1, Asunción, Paraguay.

Havu, J. (2010). La Política y la Planificación Lingüística. Curso de Investigación Lingüística. Asunción, Paraguay, del 11 al 12 de agosto de 2010. Recuperado de http://guarani.over-blog.es/article-la-politica-y-la-planificacion-linguistica-dr-jukka-havu-55399310.html

Kalisch, H. (2005). La convivencia de las lenguas en el Paraguay. Reflexiones acerca de la construcción de la dimensión multilingüe del país. En Revista de la Sociedad Científica del Paraguay, 17: 47-83. Asunción, Paraguay.

López, M.H. (2015). Indios de mierda. Diario Última Hora. 26 jasykõi 2015. Recuperado de http://m.ultimahora.com/indios-mierda-n875648.html

Martínez Sarasola, C. (2014). Los argentinos somos de una gran diversidad cultural, pero tenemos inconvenientes en reconocerlo. 19 jasypoapy 2014. Recuperado de

http://derrocandoaroca.com/2014/08/19/los-argentinos-somos-de-una-gran-diversidad-cultural-pero-tenemos-inconvenientes-en-reconocerlo/

Melià, B. (2006). Las Políticas Lingüística del Paraguay. Asunción, Paraguay: Consejo Nacional de Educación y Cultura.

Melià, B. (2003). Lengua Guaraní en el Paraguay colonial. Asunción, Paraguay: Centro de Estudios Paraguayos Antonio Guasch.

Melià, B. (2010). Pasado, presente y futuro de la lengua guaraní. Asunción, Paraguay: Imprenta Salesiana.

Montanari, E. (2007). Crecer en una familia bilingüe. La educación plurilingüe en casa y en la escuela. Barcelona, España: Ediciones Ceac.

Quijano, Aníbal. Colonialidad del poder, eurocentrismo y América Latina. Talleres de gráficas y servicios, Rca. Argentina, 2000.

Richards, J., Platt, J. y Platt H. (1997). Diccionario de lingüística aplicada y enseñanza de lenguas. Barcelona, España: Editorial Ariel, S.A.

Real Academia Española (1922). Diccionario de la Lengua Española. Vigésima primera edición. Madrid, España: Espasa Calpe S.A.

Romero, R.A. (1998). Protagonismo histórico de la lengua guaraní. 2ª ed. Asunción, Paraguay: Arte Final.

Ruiz de Montoya, A. (1639). Tesoro de la Lengua Guarani. Madrid, España.

Siguan, M. (1992). España plurilingüe. Madrid, España: Alianza Universidad.

Vattimo, G. (2015). Hay que cambiar los paradigmas culturales en Foro por la emancipación y la igualdad. 3 jasyrundy 2015. Recuperado de https://semanariopreguntas.wordpress.com/tag/foro-por-la-emancipacion-y-la-igualdad/

Velázquez, A. (2015). Por ahora, nuestro país tendrá que seguir esperando por un purpurado. Abc Color, 14 Jasypokõi 2015. Recuperado de http://www.abc.com.py/edicion-impresa/notas/por-ahora-nuestro-pais-tendra-que-seguir-esperando-por-un-purpurado-1387553.html

Velázquez, R.E. (1968). Breve historia de la cultura en el Paraguay. Asunción, Paraguay: Talleres gráficos de la Escuela Técnica Salesiana.

Verón, M.Á. (2008). Las lenguas y los derechos humanos en Paraguay en Derechos Humanos en Paraguay 2008. Asunción, Paraguay: Coordinadora de Derechos Humanos Paraguay.

Viola, A. (1979). Reseña del desarrollo cultural del Paraguay. Asunción, Paraguay: Ediciones Comuneros.

Zarratea, T. (2011). La Ley de Lenguas del Paraguay. Comentada, concordada, traducida al guaraní y sus antecedentes. Asunción, Paraguay: Servilibro.


[1] Política lingüística y planificación lingüística

[2] Oñetehápe Estado katueteinunga oiporavo peteĩ ñe’ẽnte imba’e tee ha hembiporúramo.

[3] Planificación lingüística

[4] Diferentes perspectivas en torno a la planificación lingüística

[5] Ramas de la planificación lingüística

[6] Planificación del estatus

[7] Planificación del corpus

[8] Planificación de la adquisición

[9] Lengua propia

[10] Planificación del estatus

[11] Planificación del corpus

[12] Planificación de la adquisición

[13] Calidad del guaraní.

[14] Ámbitos de uso de la lengua.